Ďalšou možnosťou je krátenie minimálnej penzie o odvody zaplatené do druhého piliera. V takom prípade by konečná výška minimálneho dôchodku závisela od výšky zhodnotenia peňazí súkromnými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Vo vládnych kruhoch diskutované znižovanie minimálneho dôchodku naráža podľa opozície na rozpor so slovenskou ústavou a v hre je tak stále možnosť zavedenia rovnakého minimálneho dôchodku pre ľudí nachádzajúcich sa v prvom aj v druhom pilieri.
„Morálny hazard spočíva v tom, že sporitelia v druhom pilieri môžu bez obáv rizikovo investovať, keďže prípadné straty im budú vyrovnané štátnym minimálnym dôchodkom. O riešení tohto problému teraz diskutujeme, ale žiadne závery neboli ešte prijaté,“ povedal minister práce Ján Richter. Konkrétne riešenia majú byť predstavené na najbližšom sociálnom výbore zameranom na konečnú podobu v parlamente schvaľovaného zákona o minimálnom dôchodku.
„Akékoľvek riešenie, ktoré nakoniec podporíme, bude v súlade s ústavou,“ ubezpečil Richter. Ak parlament schváli vládny návrh zákona o minimálnom dôchodku, dostanú ľudia pracujúci minimálne 30 rokov mesačný dôchodok najmenej vo výške 269,5 eura. Na druhej strane o morálnom hazarde sa v prípade minimálneho dôchodku diskutuje aj do minulosti. Niektorí živnostníci či majitelia jednoosobových eseróčiek platili často zámerne nízke odvody a teraz dostanú vyššiu penziu ako v prípade, že by minimálny dôchodok nebol zavedený.
O možnom znížení minimálneho dôchodku pre ľudí nachádzajúcich sa v druhom pilieri ako prvý informoval denník Pravda. Opozícia na správu reagovala zvolaním tlačovej konferencie upozorňujúcej na možnú protiústavnosť takéhoto riešenia. „Doplatok do minimálneho dôchodku má charakter sociálnej dávky. Sociálne dávky sú aj dnes pre všetkých ľudí rovnaké bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú v druhom pilieri,“ povedal bývalý minister práce Jozef Mihál, poslanec SaS. Ďalej má byť podľa neho minimálny dôchodok rovnaký pre ústavný princíp rovnosti občanov. „Štát nemôže garantovať ľuďom rozdielnu životnú úroveň len na základe toho, či sú, alebo nie sú v druhom pilieri,“ pokračoval Mihál.
V prípade, ak bude minimálny dôchodok rovnaký pre všetkých pracujúcich ľudí, v nevýhode budú, naopak, ľudia nachádzajúci sa len v prvom štátnom pilieri. Ľudia zarábajúci celý život na úrovni minimálnej mzdy, ktorí majú len I. pilier, dostanú teraz od štátu penziu vo výške 217 eur za mesiac. Ak sa pred desiatimi rokmi niektorí rozhodli vstúpiť do druhého piliera a dosiahli dôchodkový vek, štátna penzia bude pre nich 193 eur. Zároveň v II. pilieri budú mať našetrených približne 2¤944 eur, čo nepostačuje na zakúpenie súkromného dôchodku. Ľudia zarábajúci minimálnu mzdu s 2. pilierom by tak poberali o 24 eur nižší dôchodok, ako zamestnanci spoliehajúci sa v starobe len na štát. Vstup do druhého piliera tak bol pre nich v prípade dlhšieho života na dôchodku jednoznačne nevýhodný a mali by využiť jeho súčasné otvorenie.
Ak však parlament schváli vládny návrh zákona o minimálnom dôchodku rovnakom pre všetkých ľudí, dostanú dôchodcovia pracujúci minimálne 30 rokov mesačný dôchodok najmenej vo výške 269,5 eura. V takom prípade by sa ľuďom vstup do druhého piliera oplatil, keďže namiesto zníženého dôchodku vo výške 193 eur, by dostali minimálnu penziu 269,5 eura. Zároveň by si z druhého piliera mohli každopádne vybrať úspory 2¤944 eur. Ľudia s II. pilierom by tak mali rovnakú minimálnu penziu ako dôchodcovia len s I. pilierom a ešte úspory z II. piliera k tomu. Tomu chce vláda zabrániť.
Konečná podoba minimálneho dôchodku tak rozhodne v prípade nízko príjmových ľudí, či sa im oplatí ostať, alebo vystúpiť z druhého piliera. Súčasná vláda totiž od 15. marca do 15. júna 2015 po štvrtý raz otvorila súkromný druhý pilier. Ľudia tak majú necelé tri mesiace na to, aby ostali, vstúpili alebo vystúpili z II. piliera. Aktuálne má v II. pilieri 1,5 milióna ľudí investovaných 6,6 miliardy eur.