„Tento program mal desivé dopady na našu ekonomiku, hrubý domáci produkt sa znížil asi o 25 percent,“ uviedol Tsipras. „Pribudlo nezamestnaných, najmä medzi mladými, verejné zadlženie sa zvýšilo a konkurencieschopnosť znížila, čísla hovoria samy za seba. Navyše sa prehĺbili rozdiely medzi chudobnými a bohatými,“ dodal.
„Napriek všetkému, čo sa za posledných päť rokov stalo, by bolo zjednodušené povedať, že všetky problémy v Grécku spôsobili cudzinci. Že vinní sú ostatní, a nie my, Gréci. Samozrejme, sú aj nejaké problémy v základoch európskej architektúry, ale enormná kríza v Grécku mala aj interné príčiny,“ povedal tiež Tsipras. Podľa neho sa musí Nemecko zbaviť stereotypu o lenivých Grékoch, ale Grécko zároveň musí prestať tvrdiť, že jeho problémy spôsobili Nemci.
Podľa gréckeho premiéra súčasná vláda síce nesúhlasí so zmluvami, ktoré s medzinárodnými veriteľmi podpísali minulé kabinety, rešpektuje však záväzky, ktoré z týchto zmlúv vychádzajú. „Máme však isté priority, ktoré súvisia so sociálnou súdržnosťou a s úsilím dostať sa z krízy,“ uviedol Tsipras.
Grécko podľa neho chce prijať reformy, ktoré zvýšia „daňovú spravodlivosť“ a posilniť boj proti korupcii. V tejto súvislosti tiež požiadal Merkelovú o spoluprácu nemeckých úradov pri vyšetrovaní nemeckých firiem, ktoré sa údajne v Grécku podieľali na korupcii (viac v článku Gréci vinia nemecké firmy, že pri zbrojných zakázkach korumpovali politikov).
Na detailný obsah gréckych reforiem čaká eurozóna, ktorá na ich základe rozhodne o výplate zvyšných 7,2 miliardy eur z programu úverovej pomoci, o ktorého štvormesačnom predĺžení rozhodla na konci februára. Grécko peniaze potrebuje, aby sa vyhlo hroziacej platobnej neschopnosti. Európska komisia podľa denníka Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung predpokladá, že Atény teraz majú dostatok hotovosti len do 8. apríla (viac v článku Gréci vydržia len do Veľkej noci, potom to bude kritické).
Merkelová na tlačovej konferencii niekoľkokrát upozornila, že Nemecko nebude tým, kto bude posudzovať obsah gréckeho reformného programu. Na pondelkovej schôdzke s Tsiprasom takisto nesľubovala žiadne poskytnutie peňazí Grécku.
Nemecká kancelárka však zdôraznila, že je v záujme Berlína, aby Grécko súčasnú krízu prekonalo. „Chceme, aby Grécko bolo ekonomicky silné, aby rástlo a aby prekonalo vysokú nezamestnanosť, predovšetkým u mladých ľudí. Myslím, že sa (s Tsiprasom) zhodujeme, že k tomu sú potrebné štrukturálne reformy, stabilný rozpočet a funkčné správa,“ povedala.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a Medzinárodný menový fond (MMF) o finančnú pomoc. Výmenou za úverovú podporu ale muselo zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť a zhoršilo životnú úroveň obyvateľov.