Ceny palív u nás rýchlejšie rastú ako klesajú

Ceny pohonných látok u nás pomaly klesajú, ale naopak rýchlejšie rastú. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky popri rezorte financií, ktorý robil asi 270 porovnaní cien benzínu a nafty od roku 2009. Podľa inštitútu sú takisto malobchodné ceny benzínu bez dane z regiónu krajín V4 u nás stále najvyššie.

24.03.2015 08:45
debata (8)

Cena ropy Brent sa za posledné dva mesiace minulého roka prepadla približne o polovicu z 80 eur za barel na takmer štyridsať. Dialo sa tak pre nadbytok komodity na trhu, či rast ťažby v niektorých krajinách. Pokles cien na burzách trval pol roka. Počas tohto obdobia benzín u nás zlacnel o 28,3 centa za liter a nafta o 24,3 centa. Po niekoľko mesačnom poklese ceny benzínov a nafty začala hodnota palív rásť pred koncom februára.

Približne dva týždne potom, ako sa zvýšili aj ceny na komoditných trhoch sa začalo opäť zdražovať aj na čerpacích staniciach na Slovensku. Posledné tri týždne však cena ropy Brent opäť klesá. Od začiatku marca zlacnela z 62,3 USD na 55,3 USD za barel.

Príčinou by mohol byť prebytok ropy na globálnom trhu, pričom prudko rastú zásoby predovšetkým v USA. Čo je dôsledok rozmachu ťažby v bridliciach. Na čerpacích staniciach sa však u nás nezlacňovalo, ale zdražovalo. Podľa údajov Európskej komisie cena benzínu na Slovensku zdražela za posledné tri týždne z 1,21 na 1,25 eura, cena nafty z 1,11 na 1,16 eura.

Dôvody, prečo sa napriek zlacňovaniu ropy na trhoch na čerpacích staniciach nezlacňuje vysvetľuje Boris Tomčiak, analytik Colosseum. „Príčinou je oslabenie eura voči doláru, ktoré prevážilo ceny ropy,“ myslí si Tomčiak. Podľa Inštitútu finančnej politiky je však na Slovensku prítomná cenová asymetria na trhu s pohonnými hmotami, počas ktorej ceny rýchlejšie rastú ako klesajú.

„Pri raste cien vstupov si motoristi okamžite priplatia vyše 10 centov, pri poklese neušetria. Okamžitá reakcia cien na čerpacích staniciach na rast cien vstupov o 1 euro je 11 centov, kým pri poklese je štatisticky nevýznamná,“ píše sa v analýze Inštitútu finančnej politiky, ktorý analyzoval ceny palív v týždňových intervaloch takmer od počiatku krízy.

Pokiaľ zdražovanie ropy na svetových trhoch sa u nás podľa IFP prejaví takmer okamžite, zlacňovanie trvá pomalšie. „Okamžitá reakcia cien na čerpacích staniciach na rast cien vstupov o 1 euro je 11 centov, kým pri poklese je štatisticky nevýznamná. Pri štvortýždňovom oneskorení je úprava smerom nahor priemerne 14 centov, pričom zo zníženia motoristi štatisticky nebenefitujú,“ konštatuje sa v štúdii.

Boris Tomčiak to však nevidí len ako záležitosť čisto slovenskú. „Všeobecne platí, že ceny palív v Európe pružnejšie reagujú smerom nahor ako smerom nadol. Príčinou je fakt, že motoristi sú na benzíne a nafte závislí, takže často musia nakupovať i pri nevýhodných podmienkach. Predajcovia to vedia a podľa toho upravujú svoju cenovú politiku,“ hovorí Tomčiak.

Jedným z argumentov pre vyššie ceny benzínov, či nafty bolo práve oneskorené preceňovanie. Dominantný predajca, ale aj niektorí analytici argumentovali oneskoreným poklesom cien, ale aj oneskoreným rastom.

Zo štatistických údajov pritom vyplýva, že ceny pohonných hmôt na Slovensku sú stále v priemere vyššie ako v susedných štátoch regiónu. V prípade benzínov je jedným z dôvodov aj vyššia spotrebná daň. Po očistení o nepriame dane je však podľa IFP aj priemerná minulo a tohto ročná čistá cena 95-oktánového benzínu najvyššia spomedzi visegrádskych krajín a Rakúska.

Vyššie ceny palív očistené o nepriame dane môžeme navyše na Slovensku v porovnaní s regiónom pozorovať dlhodobo. Od roku 2010 má byť 95-oktánový benzín drahší oproti susedom v priemere o 1,2% a nafta o 2,7%. Ako jeden z dôvodov tohto javu vidia makroekonomickí analytici inštitútu Lucia Šramková a Branislav Žúdel menej rozvinutú sieť čerpacích staníc. Na Slovensku ich má byť v porovnaní s Českom približne trikrát menej.

Boris Tomčiak to s počtom čerpacích staníc vidí podobne. „Znižovanie cien pohonných hmôt na Slovensku bolo naozaj pomalšie oproti okolitým krajinám. Domnievame sa, že dôvodom je nižšia konkurencia medzi čerpacími stanicami. Zdražovanie z posledných troch týždňov malo rovnaké tempo ako v okolitých krajinách. Dôvodom najdrahšieho benzínu v regióne V4 je predovšetkým najvyššia spotrebná daň. U nafty je spotrebiteľská daň nižšia oproti ČR a Rakúsku, ale sú u nej vyššie distribučné marže,“ konštatuje Tomčiak.

„Potrebná by preto bola účinnejšia kontrola distribučného trhu s palivami, čo je úloha pre protimonopolný úrad,“ dodáva Lucia Šramková, riaditeľka odboru makroekonomických analýz. Vyššie, či nižšie ceny pohonných látok majú dosah takmer na všetky ceny na trhu.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #benzín #nafta #rast cien #palivá