Podľa odhadov analytika spoločnosti Colosseum Borisa Tomčiaka mohli mať na jednom litri ziskovú maržu vyššiu až o viac ako o tretinu oproti priemeru.
Nezrovnalosti okolo vývoja cien ukázal aj prieskum, na základe ktorého Inštitút fi nančnej politiky pri ministerstve financií vypočítal, že ceny palív u nás rýchlejšie rastú ako klesajú. V reakcii na vývoj cien na komoditných trhoch spracovali analytici inštitútu údaje na základe 285 porovnaní za posledných päť rokov.
Na pumpách sa denne točia milióny eur. Na Slovensku sa len v rámci maloobchodu v priemere za deň predá asi 5 miliónov litrov benzínov a nafty. Každý pohyb ceny, čo i len o jeden cent, tak predstavuje denne desaťtisíce eur. Na konci minulého roku a začiatku tohto cena ropy na svetových trhoch výrazne padala. Čerpacie stanice u nás však išli s cenou dole pomalšie.
Analytik spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak konštatuje, že situácia bola teraz podobná v celej strednej Európe. Marže počas tohto obdobia sa však mali výrazne zvýšiť.
„Bežne je distribučná marža v Česku približne 2,50 koruny za liter (9 centov). Počas týchto dvoch mesiacov to bolo takmer 4,50 koruny (16 centov). V Česku tak boli marže o 2 koruny (7 centov) na liter vyššie oproti priemeru a na zvýšenej úrovni sa držali približne 2 mesiace,“ konštatuje Boris Tomčiak.
Na Slovensku bola podľa neho v tomto čase situácia podobná. „Marže sa v rovnakom období nachádzali asi o 5 až 7 centov nad priemerom. Na litri benzínu tak čerpacie stanice mohli na prelome rokov zarobiť až o tretinu viac oproti dlhodobému priemeru,“ konštatuje Tomčiak, ktorý pri sumarizácií dát vstupujúcich do výslednej ceny pohonných látok vypočítal, že momentálne na Slovensku čerpacie stanice na distribučnej marži zarábajú na jednom litri asi 10 centov a pri nafte asi 17 centov.
V súčasnosti to už však je podľa neho priemerná sadzba. „Samozrejme, určite je možné nájsť čerpacie stanice s nižšou i vyššou maržou,“ dodáva Tomčiak. Benzín Natural 95 vyjde v súčasnosti na pumpách v priemere na 1,25 eura za liter a nafta na 1,16 eura.
Jednotlivé spoločnosti vlastniace čerpacie stanice neodpovedajú na to, kde vidia príčinu, prečo na Slovensku rastú ceny pohonných látok rýchlejšie, keď sa zvýšia ceny na svetových trhoch a klesajú pomalšie, keď sa, naopak, znížia, ani na to, ako je možné, že cena benzínu je podľa európskeho portálu o energetike stále najvyššia v rámci regiónu V4.
„Ďakujeme za Vaše otázky, ale bohužiaľ Vám na ne nemôžem odpovedať, nakoľko Shell nikdy cenovú politiku nekomentuje,“ vyjadril sa Petr Šindler, manažér komunikácie spoločnosti Shell.
„Spoločnosť Slovnaft vzhľadom na liberalizovaný a otvorený trh a konkurenciu v oblasti maloobchodu i veľkoobchodu nebude svoju cenotvorbu a ceny bližšie komentovať,“ konštatoval hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
„Ceny benzínu a iných voľne predajných palív sú tvorené viacerými komponentmi, ako sú napríklad náklady na výrobu, spotrebná daň, daň, doprava a iné náklady. Prosím pochopte, že nemôžeme komentovať cenotvorbu v iných krajinách,“ hovorí marketingový manažér spoločnosti OMV Michal Janda.
Podľa Inštitútu finančnej politiky je pritom aj po očistení o nepriame dane priemerná čistá cena 95–oktánového benzínu najvyššia spomedzi visegrádskych krajín a Rakúska. Drahším benzínom ako v okolitých krajinách však čerpacie stanice nezískavajú len viac peňazí na maržiach, ale môžu strácať na menšej predajnosti. Podľa štatistiky SAPPO pri 95–oktánovom benzíne čerpacie stanice medziročne predávajú o vyše jeden a pol percenta menej komodity.
Inštitút finančnej politiky prišiel so štúdiou po tom, ako ceny ropy na svetových trhoch tri týždne opäť klesali. Podľa zistení inštitútu je okamžitá reakcia na čerpacích staniciach na rast cien vstupov o 1 euro asi 11 centov, pri poklese je však štatisticky nevýznamná.
Čo sa týka ďalšieho vývoja ceny pohonných hmôt analytik Boris Tomčiak predpokladá, že ceny na Slovensku budú počas najbližších dvoch týždňov stagnovať. „Ceny na burze v Rotterdame padajú, čo by sa na slovenských pumpách mohlo prejaviť zlacnením začiatkom apríla, „ hovorí Boris Tomčiak.