Podľa najnovšej predikcie Národnej banky Slovenska bude slovenské hospodárstvo rásť 3,2–percentným tempom. Ochotu firiem prijímať nových zamestnancov potvrdzuje aj prieskum spoločnosti Manpower medzi 750 domácimi firmami.
Prečítajte si glosu Martina Kováčika Silný rast.
„Potvrdila sa optimistickejšia nálada u podnikateľov, ktorí začínajú vytvárať nové pracovné miesta. Celkovo eurozóna sa dostáva zo zlých čísel, čo ako exportná krajina pociťujeme,“ povedal v utorok minister financií Peter Kažimír.
Zrýchlenie rastu slovenskej ekonomiky by malo tento rok okresať nezamestnanosť o vyše jedno percento, k 12 percentám. Reálne mzdy pracujúcich ľudí by mali vzrásť o 2,7 percenta, a zároveň by nemalo prísť k zvyšovaniu cien.
Slovensko sa tak v raste ekonomiky postupne doťahuje aj na susednú Česku republiku, za ktorou krajina dlhodobo zaostávala. „Historicky po prvýkrát je na Slovensku priemerná cena práce vyššia ako u našich susedov,“ povedal v utorok premiér Robert Fico.
Podľa Európskeho štatistického úradu (Eurostat) priemerná cena práce na Slovensku za vlaňajšok predstavovala 9,70 eura. Z toho čistá mzda pre zamestnanca tvorila 7,13 eura, 2,57 eura zaplatil zamestnávateľ za odvody a stravné. V Česku dosiahla priemerná cena práce úroveň 9,40 eura. Oproti predchádzajúcemu roku je to pokles o štyri percentá, pričom v slovenskom prípade ide, naopak, o 5–percentný nárast.
Česi doplácajú aj na slabšiu korunu. Eurostat však do štatistiky zarátaval iba firmy s viac ako 10 zamestnancami. Nebrali sa tak celkom teda do úvahy horšie platené miesta, ktorých môže mať Slovensko viac.
Priemerná mesačná mzda na Slovensku dosiahla za štvrtý kvartál 2014 sumu 914 eur. Naberanie nových ľudí potvrdila napríklad vrábeľská fabrika v Nitrianskom kraji, zameraná na výrobu brzdových doštičiek, ktorá momentálne zamestnáva okolo 140 ľudí.
„Pre dobre vyvíjajúce objednávky od našich zákazníkov plánujeme rozširovanie výroby spojené s naberaním nových zamestnancov,“ uviedol Rastislav Škulec, konateľ spoločnosti Huhn PressTech.
Viac práce dá aj najväčšia domáca automobilka, bratislavský Volkswagen. Závod získal pred dvoma týždňami od vlády finančnú podporu pre výstavbu novej montážnej haly. „Po jej dokončení vznikne v našom závode minimálne 300 nových pracovných miest,“ povedal Vladimír Machalík, hovorca Volkswagenu Slovakia.
Pomôže tlačenie peňazí
Slovenské hospodárstvo by malo v tomto roku profitovať aj z tlačenia nových peňazí do obehu. Pre krajiny platiace eurom vrátane Slovenska začala od marca tohto roka Európska centrálna banka tlačiť 60 miliárd eur mesačne. Celkovo by sa tak na trh malo dostať vyše 1,1 bilióna nových eur, ktoré majú v eurozóne podporiť hospodársky rast a zastaviť pokles cien.
Kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky zo strany Európskej centrálnej banky je len zlomok z toho, čo je potrebné vykonať. Európe chýbajú štrukturálne reformy, na ktoré môže doplatiť.
„Európskou centrálnou bankou podporený rast by politici mali využiť na realizovanie potrebných reforiem. Kvantitatívnym uvoľňovaním podporovaný rast ekonomiky totiž nebude trvať večne,“ povedal Jozef Makúch, guvernér Národnej banky Slovenska.
Spotrebitelia sa viac osmelia
Hlavným ťahúňom ekonomiky sa majú stať samotní spotrebitelia. V tomto roku sa totiž počíta s priemernou infláciou na úrovni –0,3 percenta. Tí, ktorí majú prácu, si tak budú môcť v dôsledku rastu platov a poklesu cien dovoliť z výplaty viac ako doteraz.
„Predikovaný 3,2–percentný rast slovenskej ekonomiky v tomto roku bude tvorený viac domácim dopytom,“ potvrdil Makúch.
Export slovenských výrobkov do zahraničia začne dominantne ťahať domáci ekonomický rast až v roku 2016. „Vtedy počítame s rastom slovenskej ekonomiky o 3,8 percenta hrubého domáceho produktu,“ priblížil viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth.
Následne pre skončenie tlačenia peňazí ekonomický sa rast Slovenska mierne spomalí a v roku 2017 dosiahne „len“ 3,5 percenta hrubého domáceho produktu.
Výhodnejšie úvery pre ľudí
Rast domácej spotreby podporujú hlavne rekordne nízke úroky pri hypotékach a spotrebných úveroch. Dnes ľudia pri výbere banky s najnižším úrokom môžu na nízkych úrokoch mesačne ušetriť desiatky až stovky eur. Na bývanie si dnes spotrebitelia môžu požičať za ročný úrok vo výške dvoch percent. V takom prípade ich mesačná splátka hypotéky vo výške 60–tisíc eur vyjde na 222 eur za mesiac. Tieto podmienky platia pri 30–ročnej dobe splatnosti, keď klienti celkovo vrátia banke až takmer 80–tisíc eur.
Pred necelými troma rokmi sa najnižšie úroky hypoték pohybovali na úrovni okolo 5 percent za rok. Mesačná splátka rovnako vysokého úveru vo výške 60– tisíc eur vtedy vyšla až na 322 eur za mesiac. Pri takýchto vysokých úrokoch klient celkovo vráti banke až 116–tisíc eur. Na nízkych úrokoch tak ľudia za tridsať rokov ušetria až 36–tisíc eur.
Pri spotrebných úveroch sa aktuálne najlepšie ponuky bánk pohybujú tesne pod siedmimi percentami za rok. Pred pár rokmi si pritom ľudia na spotrebu bežne požičiavali za ročný úrok vo výške 15 percent. Nevýhodou súčasného tlačenia peňazí sú nízke úroky vkladových produktov pohybujúce sa najviac na úrovni okolo dvoch percent za rok.