Kaspický plyn by sa totiž mohol dostať až na Slovensko a tranzitovať sa ďalej do Európy. Stalo by sa tak v prípade, že sa Turci rozhodnú ich plynovody napojiť na slovenský projekt Eastring, ktorým sa majú naše plynovody potiahnuť až do Bulharska a ďalej do Turecka.
Téma dodávok plynu sa podľa informácií Pravdy otvorila aj počas návštevy tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana na Slovensku.
S výstavbou nového plynovodu Transanatolian Natural Gas Pipeline (TANAP) začalo Turecko v úvode marca. Plynovod má priviesť dostatok plynu k tureckej hranici s Bulharskom či Gréckom, ale aj smerom do Albánska či Talianska.
Pre Slovensko je výhodnejší variant smerom na Bulharsko. Slovensko za to v Turecku lobovalo už v minulosti a pomôcť malo aj včerajšie rokovanie Erdogana na Slovensku. „V Istanbule som pred pár rokmi hovoril, prečo by pre Turecko a Azerbajdžan bolo lepšie napojiť sa smerom na slovenský tranzitný koridor, čím by sa im otvorila technická trasa na obchodovanie s plynom v strednej Európe,“ hovorí analytik Karel Hirman.
Po rokoch úvah vznikol práve projekt Eastring, ktorým sa majú prepojiť plynovody zo Slovenska smerom na Balkán až do Bulharska. Ak by sa teda plyn z kaspickej oblasti prepravil cez nový plynovod cez Turecko, mohol by pokračovať do Bulharska a následne na Slovensko.
Slovensko by tak získalo popri plyne z Ruska ďalší zdroj plynu a tiež by pri možnom poklese tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu vďaka Eastringu a spolupráci s Tureckom neprišlo o tranzitné poplatky. Tie sčasti stále putujú do štátnej kasy a výrazne podporujú slovenský štátny rozpočet, aj keď časť slovenského plynárenstva bola sprivatizovaná.
Turecká hlava štátu sa stretla so slovenským prezidentom Andrejom Kiskom. V rámci Slovensko– tureckého podnikateľského fóra rokoval s tureckým prezidentom Erdoganom aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
„Prezident Erdogan informoval slovenského prezidenta o tureckom pohľade na aktuálne energetické projekty vo svete, špeciálne hovoril o tzv. Tureckom prúde,“ skonštatoval hovorca prezidenta SR Roman Krpelan. P
lynovod TANAP by mal prepraviť plyn z azerbajdžanského poľa Šach Deniz II až do juhovýchodnej európy už o štyri roky. „Tento plynovod nie je v skutočnosti rozhodujúci, čo sa týka objemu pre európskeho spotrebiteľa, ale tento spotrebiteľ ho bude vedieť využiť,“ dodal Hirman.
Dôležité je budúce napojenie na projekt Eastring. „Vedenie Eustreamu bolo v polovici februára tohto roka na tureckom ministerstve energetiky predstaviť projekt Eastringu,“ potvrdil Gabriel Beer za Eustream. Spoločnosť už má za sebou aj rokovania s bulharskou, rumunskou či maďarskou stranou. Brusel chce kaspický plyn dostať do Európy. „Tak zo strany Azerbajdžanu, ako zo strany Turecka boli predstavené presné plány, ako výstavba pokračuje. Zo strany dvoch krajín ostala garancia, že azerbajdžanský plyn bude na hranici v roku 2019, 2020,“ povedal nedávno podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Výstavbu plynovodu TANAP podporuje aj Európska komisia, ktorá si od neho sľubuje väčšiu diverzifikáciu zdrojov plynu a menšiu energetickú závislosť od Ruska. Krajiny ako napríklad Bulharsko sú totiž úplne závislé od ruského plynu. Ruská strana v podaní šéfa Gazpromu sa už vyjadrila, že v budúcnosti nebude počítať s trasou cez Ukrajinu, pretože trasu považuje za rizikovú.