Budú cestoviny už aj na Veľkú noc?

Čísla totiž ukazujú, že zemiaky, ktoré sú často označovanané za druhý slovenský chlieb, strácajú postavenie piliera vo výžive ľudí na Slovensku. Z piedestálu ich vytláčajú práve cestoviny. Oslabuje sa aj postavenie ryže.

Zdá sa, že obyvateľstvo mení svoje stravovacie zvyklosti. Otázkou je, či ich zlepšuje v prospech svojho zdravia, alebo pozvoľná zmena iba vyjadruje trend, ktorý priniesla zmena životného štýlu a bohatší výber potravín.

Bez zemiakov si ešte generácia rodičov súčasných tridsiatnikov nevedela predstaviť svoj jedálny lístok. V rozmanitej podobe tvorili prílohy k mäsitým jedlám, niekedy v podobe fučky s kyslým mliekom boli hlavným jedlom. Boli súčasťou harúľ, pridávali sa do cesta na halušky. Bez zemiakov ani na krok. Súčasnosť je však iná. Spotreba zemiakov klesla z odporúčanej dávky vyše 80 kilogramov takmer o polovicu na 47 kilogramov v priemerne na jedného obyvateľa. Taký je údaj Štatistického ú­radu.

Všetky hranolčeky sú z dovozu

Šéf zväzu zemiakarov Viliam Bezák však tvrdí, že v skutočnosti spotreba zemiakov dramaticky neklesla, iba sa pozemnila. Spotrebu surových zemiakov, z ktorých sa pripravuje pyré, šaláty či opekané zemiaky alebo rôzne polievky, nahradili hranolčeky, zemiakové lupienky. Očiam spotrebiteľov zostáva skrytá zemiaková múka, ktorá sa pridáva napríklad do cesta, z ktorého sa pečie chlieb. Ale nielen to. Zemiaky sa ukázali ako mimoriadne mnohotvárne a konzumujeme ich inak ako pred polstoročím aj štvrťstoročím. Práve ony ilustrujú, ako sa zmenila strava Slovákov, čo je zasa plastickým vyjadrením a reakciou na oveľa rýchlejšie životné tempo.

Málokto tuší, že sme sa stali jednými z najväčších spotrebiteľov zemiakových hranolčekov na svete. „Sme desiaty najväčší dovozca hranolčekov na svete, ročne ich dovezieme vyše 17–tisíc ton,“ hovorí Viliam Bezák.

Ani kilogram nevyrobíme na Slovensku, ak nerátame doma fritované hranolčeky. Škoda, keby sme mali moderné fabriky na výrobu hranolčekov ako Belgičania a Holanďania, zemiakarske veľmoci, zamestnali by sme v potravinárstve hneď viac ľudí. Holandský kapitál však umiestnil svoje investície do Poľska. Možno aj preto, že táto krajina je vo východnej Európe najväčším producentom zemiakov.

Oživenie pestovania zemiakov prišlo na Slovensku s oneskorením. Napriek ročnej produkcii okolo 200–tisíc ton to nestačí na pokrytie domácej spotreby. Oných 17–tisíc ton hranolčekov predstavuje okolo 70–tisíc ton surových zemiakov, ak k nim pridáme tisíc ton zemiakových lupienkov, čo je ďalších 8–tisíc ton, tak sa priblížime k číslu, ktoré bude už blízko lekármi odporúčanej spotrebe zemiakov, myslí si predseda zväzu Viliam Bezák.

Pravda, hranolčeky nie sú z pohľadu lekárov ideálnou formou potraviny. To uznáva aj Viliam Bezák a vraví, že v tých mnohorakých podobách, ako sme ich konzumovali v minulosti, boli pre ľudský organizmus zdravšie.

Na čo sa chodí do fast foodov

Zvýšená konzumácia hranolčekov vari najtrefnejšie vyjadruje nový jav v našom stravovaní, ktorého sa zmocnili fast foody. Hranolčeky s kečupom sú jednou z hlavných opôr tohto typu stravovania, proti ktorému namietajú výživári. Jednak preto, že ide o vyprážané jedlo neraz v prepálenom oleji, jednak sa podáva priemyselný kečup plný rôznych aditív.

Našinec samozrejme o nástrahách, ktoré rýchle stravovanie prináša, počul, ale je akoby v bludnom kruhu. Návštevy niektorých fastfoodových podnikov sa stali pre mladé rodiny súčasťou spríjemnenia si víkendov.

Tadiaľto cesta zdravej konzumácie zemiakov nevedie. Tou je klasická príprava zemiakov na jedlá slovenskej či modernej svetovej kuchyne. Tá sa začína už výberom vhodného varného typu zemiakov, teda hľúz vhodných na prípravu polievok, zemiakového pyré alebo šalátov.

„Hoci sa slovenskí spotrebitelia zmenili, napríklad v tom, že už len zlomok obyvateľstva skladuje zemiaky po celé zimné obdobie a väčšina uprednostňuje priebežné nákupy v malom rodinnom balení, nedá sa hovoriť o tom, že by ľudia cielene vyberali zemiaky podľa jednotlivých varných typov. Stále je pre väčšinu ľudí rozhodujúca cena,“ dopĺňa charakteristiku súčasného spotrebiteľa Viliam Bezák.

Cestoviny sú zdravé a rýchlo sa pripravujú

Cestoviny vyrobené z nekysnutého cesta pomocou múky sa považujú za zdravé potraviny. Pravdaže, nie je cestovina ako cestovina. Kľúčová je múka, najlepšie z tvrdej pšenice, tzv. durumky. Pestujú sa aj na Slovensku a sú vďačným vývozným artiklom, kam inam, ako do Talianska.

Dnes sa rozvíja aj domáce cestovinárstvo, známe sú aj pohánkové, špaldové, ražné či cícerové cestoviny. Ale pravé makaróny, fussili, tortellini, penne či farfale sú z tvrdej pšenice a nepotrebujú ako spojivo vajce.

Spotreba cestovín priemerne na obyvateľa vzrástla od roku 2001 z 5,8 ki­logramu na 7,7 kilogramu v roku 2013. V porovnaní s Talianskom, kde sú cestoviny hlavným aj prílohovým jedlom, je však trojnásobne nižšia. Ich spotreba zrejme ešte porastie. Veľmi dobre totiž spĺňajú predstavy súčasníka na zdravú a pritom cenovo dostupnú výživu. Nehovoriac o tom, že ich príprava je rýchla a čas, akokoľvek by sme pri konzumovaní jedla nemali pozerať na hodinky, hrá v prospech cestovín.