Foto: SITA, Robert Tappert
Minulý týždeň v utorok Erdogan rokoval na Slovensku a na záver návštevy podľa informácií Pravdy medzi zástupcami delegácií oboch krajín povedal, že „Turecko vníma projekt Eastring“. Aj keď rokovania sa týkali mnohých oblastí, práve plyn je to, o čom potrebuje Slovensko s Tureckom rokovať najviac. V hre je totiž veľa.
Možno na prvý pohľad málo dôležitá veta o tom, že „Turecko vníma projekt Eastring“, je v skutočnosti veľmi dôležitá. Rokovania na úrovni prezidentov či ministrov sú často plné fráz a všeobecných vyhlásení. Plynový projekt Eastring je pomerne mladý. V hre je v Európe mnoho prepojení a len niekoľko z nich je v prospech Slovenska. Od zdrojov plynu pritom závisí, koľko budú za plyn platiť odberatelia na Slovensku a či bude štátna kasa naďalej inkasovať stámilióny eur z poplatkov za tranzit plynu, aj keď polovicu z tejto sumy od privatizácie našich plynární inkasujú zahraniční majitelia.
Turecko sa pre Slovensko stáva dôležitým partnerom pri dodávkach plynu z toho dôvodu, že popri plyne z Ruska môže práve cez Turecko prúdiť do Európy kaspický plyn.
Projekt zaujíma v Európe všetkých, keďže EÚ je stále najviac závislá od plynu z Ruska, aj keď pomerne rýchlo rastú dodávky plynu aj z Nórska. Turecká strana však začala s výstavbou nového plynovodu z Azerbajdžanu cez Turecko ďalej do Európy, z ktorého by sme mohli vyťažiť aj my.
Lajčák aj Kiska o energetike
Kaspický plyn by sa totiž mohol dostať až na Slovensko a tranzitovať sa ďalej do Európy. Stalo by sa tak v prípade, že Turci sa rozhodnú ich plynovody napojiť na slovenský projekt Eastring, ktorým sa majú naše plynovody potiahnuť až do Bulharska a ďalej do Turecka. Trasa je naplánovaná tak, že z plynovodu na východe Slovenska by sa spravila prepojka cez Maďarsko a ďalej by sa pokračovalo plynovými systémami smerom cez Rumunsko, Bulharsko a ďalej do Turecka.
V hre je tiež alternatíva, že by namiesto Maďarska projekt išiel pár kilometrov cez Ukrajinu, pri možnom financovaní projektu aj zo zdrojov EÚ však odklon mimo územia únie môže byť problematický. V Turecku by sa systém mohol prepojiť práve na plynovod Transanatolian Natural Gas Pipeline (TANAP), ktorý začalo Turecko budovať na začiatku marca.
Plynovod má priviesť dostatok plynu k tureckej hranici s Bulharskom či Gréckom, ale aj smerom do Albánska či Talianska. Pre Slovensko je výhodnejší variant smerom na Bulharsko. Slovensko za to v Turecku lobovalo už v minulosti, a to v čase, keď sa ešte nepomenoval projekt Eastring. Rokovania s Erdoganom sa týkali zo slovenského pohľadu najmä plynu. Spomínali sa aj iné oblasti, napríklad vysoký počet našich dovolenkárov v Turecku. V súvislosti so slovensko–tureckou spoluprácou minister Miroslav Lajčák konštatoval vynikajúcu úroveň vzťahov oboch krajín.
„Máme záujem udržať vysokú úroveň dvojstranných vzťahov a ešte viac ju posilniť. To isté sa týka aj ekonomickej spolupráce. Objem našej obchodnej výmeny sa za posledné desaťročie zvýšil šesťnásobne a stále je tu priestor na ďalšie zvýšenie. Do budúcna chceme jednoznačne stavať na spolupráci v oblasti vedy, výskumu a moderných technológií. Budeme sa tiež snažiť o zintenzívnenie spolupráce v oblasti energetiky, obrany a školstva,“ uviedol Lajčák s tým, že projekt spoločného inovačno–technologického fóra zloženého z expertov zo slovenskej a tureckej strany už nadobúda konkrétne kontúry a fórum by mali otvoriť 14. mája v Istanbule.
Ide o miliardy kubíkov plynu
Prezident Andrej Kiska diskutoval tiež o energetike. „Prezident Erdogan informoval slovenského prezidenta o tureckom pohľade na aktuálne energetické projekty vo svete, špeciálne hovoril o tzv. Tureckom prúde,“ skonštatoval hovorca prezidenta SR Roman Krpelan.
Erdogan si to po návšteve Slovenska zamieril do Rumunska. Postoj Rumunska je pre úspech Eastringu nemenej dôležitý. Pre Slovensko sú potrebné ďalšie zdroje plynu. Neboli by sme tak natoľko odkázaní na plyn z Ruska. Plynová kríza z roku 2009 ukázala, že je to podstatné pre zaistenie energetickej bezpečnosti. Tento rok zase ukázal, že pri dostatočnej ponuke plynu na trhu je výhodnejšie nakupovať mimo dlhodobých zmlúv. Neďaleko slovenských hraníc v Rakúsku je pritom plynárenský uzol Baumgarten.
Koncept obojsmerného plynovodu Eastring predstavitelia slovenskej spoločnosti Eustream predstavili iba koncom novembra minulého roku. Stovky kilometrov dlhý plynovod zo Slovenska do Bulharska by mohli do komerčnej prevádzky spustiť v roku 2019.
Balkánske štáty, ktoré sú takmer úplne závislé od plynu z Ruska, by okrem prístupu k plynu z Azerbajdžanu plynovodom získali prístup k európskym trhom, akými sú rakúsky Baumgarten či nemecké NCG. Projekt však môže počítať aj s napojením na plynovod Turecký prúd, ktorý chcú stavať Rusi po tom, čo zrušili výstavbu plynovodu South–stream.
Na projekte Šach Deniz sa podieľajú spoločnosti ako SOCAR, BP, nórsky Statoil, ruský Lukoil a turecká TPAO. Šach Deniz II by mal od roku 2019 zaisťovať 16 miliárd kubíkov plynu ročne, z toho desať miliárd pre Európu a zvyšok pre Turecko. Celkové náklady na rozvoj poľa Šach Deniz a výstavbu plynovodov TANAP a TAP sa odhadujú na 35 miliárd dolárov. TANAP by mal stáť okolo 10 miliárd dolárov.