Česko 15 percent, Maďarsko 18, Rakúsko 10 a Poľsko iba päť. Takto sa pohybujú sadzby dane z pridanej hodnoty na potraviny v okolitých krajinách oproti slovenským dvadsiatim percentám. Potravinári túto situáciu považujú za neudržateľnú. Rezort financií zase radí státisícové príjmy z dane z pridanej hodnoty na potraviny k najväčším zdrojom financií pre štátny rozpočet.
„Celkové daňové zaťaženie potravinárov možno zaradiť k najvyšším v EÚ. Aj v ekonomicky bohatom regióne, akým je Bratislava, značná časť obyvateľov chodí nakupovať do Rakúska, kde sú mnohé potraviny lacnejšie vďaka nižšej DPH na úrovni 10 %,“ píše sa v stanovisku Potravinárskej komory.
Podľa potravinárov by sa sadzba dane z pridanej hodnoty mala znížiť o desať percent, čo by pomohlo potravinám obstáť v medzinárodnej konkurencii a značne uľahčilo život Slovákov, ktorí patria v Európe k národom s najnižšou priemernou mzdou.
Skončila by nákupná turistika?
„Vývoj štátneho rozpočtu umožňuje slovenskej vláde prijímať opatrenia na zlepšenie sociálneho postavenia obyvateľov. Myslíme si, že zníženie DPH na vybrané potraviny by bolo opatrením, ktoré by skutočne pomohlo práve sociálne nižším vrstvám obyvateľstva,“ argumentuje Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory SR.
Potravinári si myslia, že z krátkodobého pohľadu by pri zníženej dani z pridanej hodnoty síce štátna pokladnica mohla tratiť, ale z dlhodobého pohľadu by, naopak, získala na väčšej spotrebe zo strany obyvateľstva. Rezort financií v opatrení vidí výrazné ohrozenie plnenia konsolidačných cieľov.
„DPH je regresívna daň a znižovanie sadzieb na definované tovary a služby by znamenalo vyššiu nominálnu úsporu pre domácnosti s vyšším príjmom ako pre domácnosti s nižším príjmom. Relatívne ako podiel úspory na príjme domácností by ušetrili viac nízkopríjmové domácnosti. Zároveň zníženie sadzby DPH na potraviny by sa nepremietlo v plnej miere do nižších cien a konečný pozitívny efekt na nízkopríjmové domácnosti by mohol byť ešte nižší,“ píše sa v stanovisku poskytnutom rezortom financií.
V cudzine nižšia DPH ovplyvnila marže
Ministerstvo uvádza ako príklad Maďarsko či Lotyšsko, krajiny, ktoré majú byť dôkazom toho, ako sa pri raste DPH ceny zvýšia, ale naopak, pri poklese firmy zväčšujú vlastné marže. Práve z dôvodu, že pokles dane ceny v plnej miery nezníži, ale štátnu kasu príliš zabolí, vláda neznížila DPH z 20 na 19 percent, ako plánoval minulý kabinet. Radičovej vláda DPH zvýšila o jeden percentuálny bod s tým, že keď deficit verejných financií klesne pod 3 percentná výkonu ekonomiky, daň sa opätovne zníži. Daň z pridanej hodnoty sa však napokon nezmenila, napriek tomu, že výdavky majú v tomto roku prevýšiť príjmy o 2,8 % hrubého domáceho produktu. Vo východiskách rozpočtu na budúci rok vláda plánuje deficit pod dve percentá.
„Privítali by sme aj dobrovoľný záväzok zástupcov kľúčových obchodných reťazcov, že prípadné zníženie DPH premietnu do cien potravín na pulte, obdobne, ako to bolo pri záväzku v súvislosti s prijatím eura,“ dodáva Daniel Poturnay. Zástupcovia obchodu vylučujú, že by sa akékoľvek zníženie dane z pridanej hodnoty neprejavilo na koncovej cene v obchode.
Obchodníci: Pokles DPH by sme zohľadnili
„Len čo sa zníži daň z pridanej hodnoty čo i len o pol percenta, neexistuje, aby sa to neprejavilo na cenách. Je tu zdravá konkurencia domácich aj zahraničných obchodných reťazcov. Vylučujem tu nejakú kartelovú dohodu,“ hovorí Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu.
Podľa analytika Tatra banky Borisa Fojtíka by zníženie sadzby DPH na potraviny automaticky nemuselo viesť k vyššej spotrebe obyvateľstva. „Zníženie cien potravín by sa mohlo premietnuť do vyššej miery úspor alebo by smerovali na spotrebu menej základných tovarov a služieb, ako sú dovolenky, knihy, elektronika,“ hovorí Boris Fojtík. „Zníženie DPH na potraviny na 10 % by znamenalo statický výpadok daňových príjmov na DPH viac ako 200 mil. eur,“ konštatuje v stanovisku rezort financií.