V školských jedálňach sa nakazené mäso našťastie na stôl detí nedostalo. No kurča vychované na Slovensku podáva deťom len približne každá piata školská jedáleň. Práve slovenské mäso sa potravinovým škandálom úspešne vyhýba minimálne posledných desať rokov.
„Aj keď to nikto takto priamo nepovie, samozrejme, za kúpou menej kvalitných potravín stojí naháňanie sa za čo najnižšou cenou. Bezpečnú slovenskú hydinu nakupuje len 18,6 percenta školských jedální. Zvyšok kupuje buď zahraničnú, alebo na Slovensku prebalenú zahraničnú hydinu,“ povedal Daniel Molnár, prezident Únie hydinárov Slovenska.
Lacné poľské potraviny čelia v posledných rokoch obrovským škandálom. Ako napríklad výroba klobás zo zdochlín, falšovanie kuchynskej soli lacnou technickou soľou slúžiacou na posypávanie ciest či pridávaniu chemikálií na čistenie rúk do zmrzliny. Práve z Poľska sa na Slovensko cez susednú Českú republiku dostalo pred pár dňami aj 1 200 kilogramov salmonelou nakazených kuracích rezňov zo stehna bez kosti.
„Školské jedálne, ktoré mali kúpené salmonelou nakazené mäso, ho podľa našich zistení našťastie nepoužili na prípravu jedál pre deti,“ uviedla Lenka Skalická, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva.
Menej šťastia už mali zákazníci piatich reštaurácií, ktorí skonzumovali približne 100 kilogramov salmonelou nakazeného mäsa. „Zatiaľ nemáme žiadne informácie o tom, že by ľudia po konzumácii nakazeného mäsa začali pociťovať nejaké zdravotné problémy,“ pokračovala Skalická. Vysoká teplota totiž dokáže počas prípravy jedla zabiť salmonelové baktérie nachádzajúce sa v mäse.
Za málo slovenského mäsa v školských jedálňach môžu podmienky verejného obstarávania. „Školské jedálne majú zviazané ruky verejným obstarávaním. My sa nedostaneme k slovenským dodávateľom, nakoľko verejné obstarávanie väčšinou zabezpečuje zriaďovateľ,“ povedala Edita Horváthová, šéfka sekcie školských jedální v odborovom zväze školstva. Ona sama tak ako vedúca kuchyne musí potraviny odoberať od vopred určených dodávateľov.
„Každej vedúcej ide o to, aby deti mali na stole kvalitné potraviny,“ dodala Horváthová. Zle nastavené tendre kritizuje aj Únia hydinárov Slovenska.
„V približne sedemdesiatich percentách verejných obstarávaní školských jedální je podmienka, že dodávateľ musí spolu s hydinou zabezpečiť aj mrazenú zeleninu a ryby. Tým pádom sú zo súťaže vylúčení všetci slovenskí spracovatelia hydiny,“ priblížil Molnár.
Deti sú tak väčšinou odsúdené buď na konzumáciu vodou chladených poľských, alebo hlboko mrazených brazílskych kurčiat. Tieto lacné mäsá s vysokým obsahom vody síce nie sú zdraviu škodlivé, ale nepatria ani medzi top kvalitné a výživné potraviny.
V prípade školských obedov tak prekvapujúco nie je problém v nedostatku peňazí. „My sa pri normatíve bez problémov zmestíme do tretieho pásma. Na potraviny potrebné na prípravu obeda pre jedno dieťa materskej školy minieme 0,96 eura,“ priblížila Horváthová. Ak by táto suma náhodou nestačila, vedúca jedálne má právo presunúť sa do štvrtého až piateho pásma s vyšším normatívom. „No vyjsť s peniazmi problém nie je,“ dodala Horváthová.
Mrazené kuracie mäso býva najlacnejšie z dôvodu, že väčšinou pochádza z likvidácie zásob veľkých distribútorov. „Myslím si, že rodičia by sa mali častejšie pýtať, z akého mäsa pripravujú obedy školské jedálne,“ povedal Jozef Bíreš, šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
V prípade reštaurácií sa ľudí už od prvého apríla 2015 majú z jedálnych lístkov dozvedieť, či kuracina, bravčovina, alebo ktorékoľvek iné mäso pochádza zo Slovenska, alebo je z inej konkrétnej krajiny. „Ak personál odmietne poskytnúť tieto informácie, je to dôvod na to, aby sa občania sťažovali na Úrade verejného zdravotníctva,“ uzavrel Bíreš.