Na prípadný štrajk by ale naši rušňovodiči mali dôvod pri porovnaní platov s Nemcami. Mzdové zaostávanie na Slovensku je však viditeľné prakticky vo všetkých profesiách.
Štrajky alebo pokusy o štrajk boli v minulosti aj na Slovensku, ale s aktuálnou situáciou v Nemecku sa to nedá porovnať. Nemecké železnice sú doslova ochromené. Tento týždeň v pondelok vstúpili do štrajku rušňovodiči nákladnej dopravy, v utorok sa k nim pridali aj ich kolegovia zodpovední za vedenie osobných vlakov. Doprava zostane ochromená až do nedele 9.00 h rána.
Odborový zväz nemeckých strojvodcov GDL požaduje skrátenie pracovného času na 37 hodín týždenne. „Týždenný pracovný čas slovenského rušňovodiča predstavuje 36 hodín,“ povedal pre Pravdu Dušan Kaša, predseda Federácie strojvodcov. Predmetom štrajku je takisto zvýšenie miezd o 5 %.
V súčasnosti sa priemerný ročný plat nemeckého rušňovodiča pohybuje od 36– do 46–tisíc eur (3 000 až 3 800 eur mesačne). V nemeckom hospodárstve sa pritom zarába priemerne 3 349 eur. Nemeckí rušňovodiči majú tak na domáce pomery mierne nadpriemerné platy, a podobne je to aj na Slovensku, aj keď priemerné platy v oboch ekonomikách sú na míle vzdialené.
„Strojvodcovia na Slovensku mesačne priemerne dostanú okolo 1 000 eur,“ uvádza Kaša. Priemerné mzdy na Slovensku sa pritom vlani pohybovali okolo 850 eur mesačne.
Slovenskí strojvodcovia podporujú nemeckých
GDL s 20–tisícovou členskou základňou nechce pri vyjednávaní zastupovať iba rušňovodičov. Zámerom odborárov je reprezentácia aj ostatných zamestnancov železníc, ktorých reprezentuje väčšia odborová organizácia EVG.
Spoločnosť Deutsche Bahn, ktorá zamestnáva približne 200–tisíc ľudí, nemá pre štrajk rušňovodičov pochopenie a vystríha pred vážnymi ekonomickými následkami. Nespokojným zamestnancom ponúka 4,7–percentné zvýšenie miezd spolu s jednorazovou platbou. Zároveň navrhuje, aby sa celý spor postúpil na arbitráž.
V dôsledku nespokojnosti strojvodcov v Nemecku premáva len približne tretina vlakov. Na druhej strane šéf združenia GDL Claus Weselsky uviedol, že odborári nemali inú možnosť, ako vyzvať svojich členov na štrajk.
„Sú to naši kolegovia. My vnímame ich požiadavky ako úplne oprávnené. Cenu práce rušňovodiča považujeme za celoeurópsky problém,“ vyslovil podporu nemeckým kolegom Kaša.
Nemecký štrajk obmedzí aj medzinárodné vlakové spojenia. Ide o dva nočné vlaky Euro- Night (EN) a osem denných spojení EuroCity (EC). Hovorkyňa ZSSK Jana Morháčová uviedla, že až do nedele vlaky vychádzajú alebo končia v stanici Dresden Hbf.
Vlaky v Nemecku denne využíva približne 5,5 milióna ľudí a po koľajniciach sa prepraví jedna pätina tovaru.
Štrajky boli aj na Slovensku
Podobný scenár zažilo Slovensko už niekoľkokrát, aj keď štrajky neboli zďaleka také masívne. Rušňovodiči vstúpili do jednodňového štrajku v máji roku 2011, keď za vlády Ivety Radičovej nesúhlasili s revitalizáciou železníc. Jej súčasťou malo byť aj prepúšťanie. Hrozilo, že o prácu príde až 5 000 zamestnancov. Cieľom revitalizácie malo byť ozdravenie troch štátnych firiem Železníc Slovenskej republiky, Železničnej spoločnosti Slovensko a Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia.
Strojvodcovia požadovali najmä zjednotenie podmienok pre všetkých dopravcov. Podľa ich názorov sa konkurencii nebránili, no súkromní dopravcovia neboli dostatočne kontrolovaní, tak ako štátni. Odborári mienili zastaviť 246 osobných vlakov. V rámci štrajku nakoniec ostalo stáť 96 vlakov, z čoho išlo o štyri medzinárodné a 30 nákladných súprav.
Z Bratislavy v priebehu štrajku nejazdili vlaky žiadne, v Košiciach vypravovali súpravy podľa cestovného poriadku.
Naposledy vstúpili rušňovodiči do štrajkovej pohotovosti v roku 2012. Predmetom nespokojnosti Federácie strojvodcov bol fakt, že železničná spoločnosť Cargo Slovakia pri uzatváraní kolektívnej zmluvy na rok 2012 vyjednávala len s deviatimi odborovými centrálami z jedenástich. Federácia daný postup považovala za protizákonný a napadla ho na súde. V súčasnosti v prípade prebieha odvolacie konanie, a teda právoplatné rozhodnutie zatiaľ nepadlo.
Predseda federácie vidí problém aj v zákone o kolektívnom vyjednávaní, ktorý má podľa neho medzery. Problémom je najmä rokovanie v prípade viacerých odborových organizácií.
„Štrajkovú pohotovosť sme odvolali. Brali sme to ako akési upozornenie pre zamestnávateľa,“ vysvetľuje Kaša.
Predchádzalo tomu vznesenie ôsmich požiadaviek zo strany federácie, ktoré sa týkali fungovania železničného sektora. Niekoľko bodov odborári v tom čase požadovali už niekoľko rokov, no od protistrany sa vyhovenia nedočkali. Strojvodcovia požadovali napríklad zvýšenie miezd o 2 %. Odborové centrály sa však nezhodli na príplatku za prácu v sťaženom pracovnom režime pre zamestnancov ZSSK Cargo. Dve centrály navrhovali jeho zvýšenie z 0,05 na 0,25 eura.