Tým robí starosti vysoká daň z pridanej hodnoty, ktorá je pri potravinách na Slovensku najvyššia z okolitých krajín a potraviny robí často cenovo drahšie v porovnaní so susednými štátmi. No pri niektorých komoditách či potravinách poľnohospodári bijú doslova na poplach. Najkritickejšie vidia situáciu v prípade mlieka. To sa podľa nich predáva tak lacno, že to vnímajú ako katastrofu a volajú po krajnom riešení. Má ním byť cenová regulácia.
„Momentálne sa tie ceny dostávajú na katastrofálne nízku úroveň. Je preto potrebné, aby sme zasiahli, aby sme pomohli,“ hovorí Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Nízka hodnota mlieka má priamo ohrozovať vyše desaťtisíc pracovných miest v krajine. „Preto sme vytiahli aj inštitút minimálnej ceny. Vidíme to veľmi kriticky, s tým, že by sa bolo dobré tým vážne zaoberať. Je tu krízová situácia, prečo dočasne neuviesť aj tento inštitút,“ dodáva Semančík, podľa ktorého prvovýrobcovia často nemajú pokryté ani výrobné náklady.
Semančík nevie povedať, či existuje v inej európskej krajine podobný typ regulácie, ale myslí si, že ak sú regulácie napríklad v prípade monopolov, mohla by sa v krízových situáciách zaviesť aj pri mlieku.
S nápadom regulácie však poľnohospodári a potravinári nepochodili ani u obchodníkov, ani u zástupcov rezortu pôdohospodárstva.
„Stanovenie minimálnej ceny akéhokoľvek výrobku nás vracia do minulosti. Nie som si úplne istý, či je to v súlade s trhovým hospodárstvom,“ hovorí Milan Kisztner, hovorca Slovenskej aliancie moderného obchodu.
„Myslím si, že by im pomohli vyššie dotácie,“ dopĺňa Katarína Fašiangová, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Myšlienke nie sú naklonení ani zástupcovia rezortu pôdohospodárstva. „Presadenie takéhoto kroku vidím ako veľmi komplikované. Na hranici reálnosti. Vzhľadom na to, že žijeme v nejakom prostredí, sme členmi Európskej únie, spoločná legislatíva a prípadné takéto úpravy by mohli vyvolať úpravy aj v iných krajinách,“ hovorí Ivan Višňovský z ministerstva pôdohospodárstva.
Okrem regulácie v prípade mlieka poľnohospodári a potravinári volajú aj po nižšej dani z pridanej hodnoty v prípade potravín. Zástupcovia Potravinárskej komory Slovenska by dokonca privítali desaťpercentný pokles. Rezort financií však konštatuje, že pri takejto zmene by štátna pokladnica prišla ročne o viac ako 200 miliónov eur.
Daň z pridanej hodnoty v prípade potravín je v Česku na úrovni 15 percent, Maďarsko má 18, Rakúsko desať a Poľsko iba päť. Na Slovensku je jednotná sadzba na úrovni dvadsiatich percent.