V poslednom štvrťroku minulého roka sme ešte zaznamenali rast o 2,4 %. Slovensko dosiahlo z doteraz zverejnených krajín eurozóny najvyšší rast v medziročnom vyjadrení. Z krajín mimo eurozóny rástlo rýchlejšie Rumunsko, Česko a Maďarsko.
Podľa jarnej prognózy Európskej komisie v tomto a budúcom roku bude rásť slovenské hospodárstvo výrazne rýchlejšie ako európsky priemer. V budúcom roku komisia prognózuje krajine druhý najsilnejší ekonomický rast v únii. Najsilnejšie hospodárstvo by malo mať Luxembursko.
Prudký rast slovenského hospodárstva prekvapil aj samotných ekonómov. „Rast ekonomiky bol relatívne robustný a smerom nahor ho s veľkou pravdepodobnosťou posúvali všetky zložky hrubého domáceho produktu. Domáci dopyt sa pravdepodobne udržal na rastovej trajektórií. Čísla stavebníctva naznačujú, že ďalšie oživenie vykázali investície, podporené aj verejnými investíciami do výstavby infraštruktúry, ale relatívne silnejší medzikvartálny rast bankových úverov nefi nančným podnikom, hoci medziročne stále klesajú, by mohol signalizovať aj výraznejšie oživenie súkromných investícií,“ vysvetľuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Ekonómovia tvrdia, že hlavným a najdôležitejším ťahúňom ekonomiky sú predovšetkým spotrebitelia. Tí tvoria kľúčovú časť ekonomiky a svojou spotrebou ju v prvom štvrťroku podporili. Ukázalo sa to už skôr na maloobchodných tržbách, ktoré v tomto roku rastú. A to nielen pri bežnom tovare krátkodobej spotreby, ale hlavne pri predaji osobných automobilov. Súčasná situácia totiž spotrebiteľom praje. Ceny nerastú, alebo dokonca aj klesajú, zato nezamestnanosť sa pozvoľna znižuje.
Zamestnanosť v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom podľa odhadov Štatistického úradu v úvode tohto roka vzrástla o 0,2 percenta a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola vyššia o 1,8 percenta.
Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií ešte v januári odhadol, že tohto roku by na trhu práce malo pribudnúť približne 22–tisíc nových pracovných miest. Reálne mzdy pracujúcich ľudí by mali pritom tento rok vzrásť o 2,7 percenta.
„Celkovo sú spotrebitelia ochotnejší podporiť slovenskú ekonomiku. Podobne ako spotrebitelia vidia situáciu aj podniky. Rast stavebníctva je akýmsi indikátorom toho, že sa ekonomike darí,“ poznamenal ekonóm Home Credit Michal Kozub. Pridáva sa aj slovenský export. „Čísla zahraničného obchodu naznačili v úvode roka výrazne oživenie exportnej aktivity slovenských podnikov. Nominálne čísla zahraničného obchodu pritom stále znižovali klesajúce exportné ceny, reálny rast exportov by preto mal byť ešte silnejší,“ dodal Koršňák.