"Rozhodnutie súdu dokazuje, že neexistujú právne dôvody, ktoré by spochybnili proces reštrukturalizácie. Firma tak môže naplniť plán, ktorý prednedávnom odobrili veritelia,“ povedal generálny riaditeľ Váhostavu Marián Moravčík. Na základe novoprijatej legislatívy sa po skončení ozdravného procesu zásadne menia podmienky odpisovania dlhov. "Zmena zákonov neumožňuje vymazať dlhy voči bežným dodávateľom tak, ako to bolo v minulosti,“ uviedol Moravčík.
Váhostav na základe reštrukturalizačného plánu vyplatí nezabezpečeným veriteľom počas piatich rokov 18,75 %, čiže 19,62 mil. eur z ich pôvodných pohľadávok v objeme 104,7 mil. eur. Po ďalších piatich rokoch bude splatná ostávajúca časť pohľadávok do 50 %. Zvyšná polovica predstavuje majetkové právo veriteľa na akciách firmy alebo na vlastných zdrojoch Váhostavu. „Právnici pripravujú alternatívy, ako si budú môcť jednotliví veritelia uplatniť nárok na akcie Váhostavu. Konkrétny spôsob bude známy po zistení počtu veriteľov, ktorí majú o akcie záujem,“ priblížil generálny riaditeľ Váhostavu. Spoločnosť ponúkla veriteľom 49 % svojich akcií.
Banky ako zabezpečení veritelia sa vzdali 15 % zo svojho uspokojenia a dostanú tak 85 % z objemu svojich pohľadávok namiesto pôvodných 100 %. Ich pohľadávky sú 31,3 mil. eur a späť by mali dostať 24,2 mil. eur. Váhostav má za päť rokov, od budúceho roku, vyplatiť všetkým veriteľom 43,85 mil. eur. Celková schválená miera uspokojenia veriteľov je 32,3 % zo súhrnných pohľadávok 136 mil. eur. "Pripomínam, že našich dlhov sa nezbavíme, ale podľa platných zákonov
ich musíme postupne všetky uhradiť," dodal Moravčík.
Ak nezabezpečení veritelia nevyužijú spomínané možnosti, budú môcť predať svoje pohľadávky za 50 % ich hodnoty štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, podľa plánu do konca tohto roka. Majú na to ísť peniaze z bankového odvodu, ktorý bol pôvodne určený v prípade potreby na záchranu bánk. Štát si pohľadávky bude vymáhať od Váhostavu. Európska komisia zisťuje, či vláda môže poskytnúť Váhostavu plánovanú finančnú pomoc.
Váhostav požiadal súd o povolenie reštrukturalizácie 26. septembra 2014 a súd ju povolil 8. októbra. Spoločnosť sa tak vyhla vyhlásenie konkurzu, ktorý predtým ako prvá navrhla žilinská firma Energy Pro, s. r. o. Veritelia si mohli svoje pohľadávky prihlasovať do 24. novembra a pohľadávky si uplatnilo 706 veriteľov. Veritelia odsúhlasili reštrukturalizačný plán na schôdzi 30. apríla drvivou väčšinou.
Opozícia, ale aj niektoré mimovládne organizácie, spochybňovali proces reštrukturalizácie Váhostavu a označili to za podvod. Váhostavu poskytli peniaze viaceré schránkové firmy s neznámymi vlastníkmi a vznikli tak pochybnosti, či ako veritelia nie sú prepojené s predstaviteľmi spoločnosti. Zákon to zakazuje. Výhrady mali aj voči neskúsenej mladej správkyni Váhostavu Petre Gabrišovej. Moravčík do roku 2011 zastupoval firmu Lomark, s. r. o., ktorá sa dostala do veriteľského výboru Váhostavu a jej vlastníkom je schránková firma so sídlom v Londýne.
Národná kriminálna agentúra začala koncom marca trestné stíhanie pre poškodzovanie veriteľa pri reštrukturalizácii Váhostavu. Polícia v apríli zaistila ekonomickú, účtovnú a zmluvnú dokumentáciu firmy od roku 2010 do minulého roka z jej priestorov v Bratislave aj v Žiline. Pred vyšetrovateľom vypovedali viacerí bývalí a súčasní predstavitelia Váhostavu, vrátane podpredsedu predstavenstva Juraja Širokého staršieho a predsedu predstavenstva Juraja Širokého mladšieho.