Slováci majú lacné energie, ale stále aj nízke platy

, 06.06.2015 08:00

Ceny energií na Slovensku sa po zlacňovaní za uplynulé roky dostali na nižšie priečky v rebríčkoch krajín Európskej únie. Plyn je pre domácnosti deviaty najlacnejší v EÚ a elektrina jedenásta najlacnejšia.

Po zohľadnení platov aj životných výdavkov však stále platí, že za energie dávame stále reálne viac ako napríklad Nemci. Kým na Slovensku vyjde sto kilowatthodín plynu na 5,20 eura, v Nemecku stojí rovnaké množstvo 6,80 eura. Európsky štatistický úrad Eurostat však vypočítal, že po zohľadnení parity kúpnej sily, teda príjmov aj rôznych výdavkov, nás vyjde reálne sto kilowatthodín plynu 7,60 eura a Nemcov 6,50 eura.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Na druhej strane sa aj pri tejto štatistike potvrdzuje, že napríklad susedných Čechov v životnej úrovni dokonca predbiehame, keďže po zohľadnení príjmov vyjde Čecha rovnaké množstvo plynu 8,70 eura. Ide o štatistiky za druhý polrok 2014, ktoré Eurostat vydal v týchto dňoch.

Porovnanie s Českom je ovplyvnené aj tým, že česká koruna sa vlani po zásahu centrálnej banky výrazne oslabila. Trend je však taký, že v životnej úrovni susedné Česko už niekoľko rokov postupne dobiehame a Eurostat nedávno informoval, že platy Slovákov prepočítané na eurá sú vo firmách nad 10 zamestnancov už vyššie, ako je to v prípade Čechov.

Z porovnania cien energií od Eurostatu vyplýva, že elektrina pre slovenské domácnosti v druhej polovici minulého roka zlacnela viac ako v celej Európskej únii. Podľa šéfa úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefa Holjenčíka je to aj pre nižšie poplatky za distribúciu.

Cena elektriny na trhoch klesá dlhodobo a očakáva sa, že bude klesať aj počas ďalších mesiacov. Či bude klesať cena elektriny pre koncového odberateľa na Slovensku, je aj naďalej otázne, pretože Úrad pre reguláciu sieťových odvetví síce znížil distribučné poplatky, v rámci nich však napríklad zvýšil tarifu za prevádzku systému a existuje tlak na jej ďalšie zvyšovanie. V tarife sú rôzne dotácie najmä na obnoviteľné zdroje, ale aj pre domáce tepelné elektrárne.

Súčasné ceny elektriny na burze sú aj dôsledkom dotovanej ceny elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré spôsobujú na trhu prebytok, a tým je cena elektrickej energie lacnejšia.

Napríklad cena silovej elektriny na pražskej energetickej burze, ktorá je podstatná aj pre Slovensko, za posledné dva roky klesla asi o štvrtinu.

Vývoj v iných regiónoch Európy je podobný, ale nie úplne identický, keďže elektrinu nie je možné jednoducho prepravovať a už vôbec nie skladovať.

Hoci problémom Slovenska naďalej zostávajú najmä vysoké ceny elektriny pre veľké firmy, ktoré nepatria do regulovaného segmentu, v segmente domácností je situácia priaznivejšia. Pokiaľ bola priemerná cena elektriny pre domácnosti v rámci celej Európskej únie medziročne vyššia o takmer tri percentá, na Slovensku sa v druhom polroku minulého roka znížila o vyše deväť percent. „Je to dôsledok tretieho energetického balíčka a nižších poplatkov za distribúciu,“ zdôrazňuje Holjenčík.

Na Slovensku bola v druhej polovici roka 2014 priemerná cena elektriny za 100 kWh na úrovni 15,2 eura, čiže medziročne klesla o 9,2 percenta. Bol to piaty najvýraznejší pokles v rámci Európskej únie po Malte, kde priemerná cena elektriny klesla o vyše 26 percent, Českej republike, či Maďarsku s poklesom asi o 10 percent. Najviac pritom priemerná cena elektriny vzrástla vo Francúzsku o vyše 10 percent či v Luxembursku o vyše päť percent. Najnižšia priemerná cena za 100 kWh elektriny v druhej polovici roka 2014 bola v Bulharsku, a to 9 eur a v Maďarsku vyše 11 eur. Najvyššia, naopak, v Dánsku vyše 30 eur a Nemecku takmer tridsať eur.

Niektorí analytici predpokladajú, že cena elektriny na trhu by mohla aj naďalej klesať, pretože by sa mali stavať ďalšie obnoviteľné zdroje. „Pokiaľ by však nedošlo k schváleniu programu rezervy stability trhu (MSR) a stiahnutiu voľných emisných povoleniek z trhu, tak sa ceny elektriny môžu zlacňovať aj naďalej,“ hovorí analytik Virtuse energy Marko Antič.

Pokles cien sa však takisto nemusí opakovať. Existuje totiž tlak najmä na ďalšie zvyšovanie tarify za prevádzkovanie systému, ktorá je súčasťou distribučných poplatkov.

„Ceny silovej elektriny sú historicky na extrémnom minime, čo nemusí vydržať naveky. Či sa tlak na zvyšovanie tarify za prevádzku systému prejaví už nasledujúci rok, je otázne. S veľkou pravdepodobnosťou domácnosti nemusia čakať zmenu ceny vo viac ako pár jednotkách percent ani hore, ani dole,“ hovorí Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.

Šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík nedávno poznamenal, že cenové konanie bude až na jeseň, ale zlacňovanie by sa podľa neho mohlo opakovať. „Nevylučujeme, že by v budúcom roku mohli ísť ceny elektrickej energie dole,“ skonštatoval ešte koncom marca.

Elektrina by tak zlacnela piaty rok po sebe. Očakáva sa pokles o 2 až 3 percentá. V prípade cien plynu sa zlacňovanie odhaduje zatiaľ asi na 7 percent. Dane a poplatky v druhej polovici roka 2014 tvorili v Európskej únii v priemere 32 percent ceny elektriny pre domácnosti. Najviac sa na cene dane a poplatkov podieľali v Dánsku, a to z vyše 57 percent a v Nemecku vyše 52 percent a najmenej na Malte a vo Veľkej Británii rovnako z piatich percent. Na Slovensku dane a poplatky tvorili 19 percent z celkovej ceny elektriny.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#energie #Slovensko #plyn #elektrina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku