Grécky najvyšší správny súd vyhlásil za protiústavné všetky škrty v dôchodkoch vykonané v krajine po roku 2012 a označil ich za neplatné. Vláda tak má dôchodky opäť zvýšiť, informovali grécka médiá. To by podľa ekonomického servera Macropolis predstavovalo záťaž pre štátnu pokladnicu vo výške 1,2 miliardy až 1,5 miliardy eur.
Podľa serveru denníka Ta Nea tým justícia „odpálila bombu“ v rokovaniach medzi Gréckom a medzinárodnými veriteľmi o pokračovaní úverovej pomoci ekonomicky zbedačenej krajine. Veritelia okrem iného požadujú ešte ďalšie zníženie výdavkov do už osekaného dôchodkového systému.
Rozhodnutie sa netýka dôchodkov bývalých štátnych zamestnancov, ktorých je ale oproti osobám, ktoré pôsobiliv súkromnom sektore, len menšina.
Podľa serveru denníka Kathimerini súd si uvedomuje nedozierne dopady tohto rozhodnutia, preto zároveň nenariaďuje spätné preplácanie rozdielov za uplynulé obdobie. Výnimku majú tí dôchodcovia, ktorí sa proti zníženiu penzií odvolali k justícii a ktorí sa teda majú dočkať pôvodných penzií aj so spätnou platnosťou. Tých je ale v porovnaní s celkovou populáciou seniorov len minimum.
Zníženie dôchodkov od roku 2012 bolo jednou zo série podmienok pre spustenie druhého záchranného programu pre Grécko, na ktorom sa s Aténami dohovorila Európska únia a Medzinárodný menový fond (MMF) a ktorý zabezpečil krajine zvýhodnené úvery v hodnote desiatok miliárd eur.
Súd vo svojom náleze prijatom v utorok ale zároveň nespochybňuje podobné zásahy vykonané v období rokov 2010 a 2011, kedy Grécko prijímalo s medzinárodnými veriteľmi prvý záchranný program. Vtedajšie škrty boli vraj vykonané pod tlakom „výnimočných okolností“ a na základe potreby vtedajšej vlády „okamžite reagovať na krízu“.
V neskoršom období ale grécky štát podľa súdu porušil ústavné právo penzistov na sociálne zabezpečenie. Skokovo totiž znížil ich životnú úroveň kombináciou prudkého zníženia dôchodkov a zvýšenia životných nákladov.
Správny súd proti škrtom nezasiahol prvýkrát. Vlani napríklad zakázal zníženie platov príslušníkov bezpečnostných zložiek, teda polície, armády, hasičských zborov a námorníctva. Predchádzajúca vláda sa tomu podriadila s niekoľkomesačným oneskorením, rozdiel však úplne nezmazala, poukázala na finančnú krízu.