Postoj Atén je v rozpore s predchádzajúcim vyhlásením predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera pre rozhlasovú stanicu France Culture, že politickým rokovaním musia predchádzať technické.
Grécka vláda v neoficiálnom vyhlásení, ktoré rozoslala gréckym médiám, upozorňuje, že vyjednávanie technických tímov sa už skončilo, a pripomína pondelkové vyjadrenia svojho hovorcu, že vyjednávanie sa vedie len na politickej úrovni. Atény hovoria, že chcú dosiahnu dohodu s veriteľmi na zasadnutí ministrov financií eurozóny budúci štvrtok, ale znovu odmietli ústupky veriteľom.
V sobotu predstavia Gréci v Bruseli svoje protinávrhy na politickej úrovni, ktoré by podľa nich mohli prispieť k dohode.
Vláda Alexisa Tsiprasa trvá na svojich požiadavkách zahŕňajúcich nízke primárne rozpočtové prebytky pre tento a budúci rok, nechce žiadne orezávanie dôchodkov a platov štátnych zamestnancov, žiada reštrukturalizáciu štátneho dlhu a silný investičný program. Ide o podmienky, ktoré veritelia dlhodobo označujú za úplne neprijateľné.
Premiér Tsipras, ktorý sa vo štvrtok vrátil z Bruselu, kde rokoval so špičkami Európskej únie, dostal podľa piatkových informácií denníka Kathimerini ultimátum, aby sa jeho vláda do 24 hodín vyjadrila k návrhom veriteľov na riešenie situácie zadlženého Grécka. Podľa bruselských zdrojov sa tiež prvýkrát začalo hovoriť o záložnom pláne pre prípad, že sa obe strany nedohodnú (viac v článku Bankrot Grécka prestáva byť tabu, rokovali o ňom v Bratislave). Medzi prvými spomínanými opatreniami kvôli hroziacemu gréckemu bankrotu je zavedenie kontroly pohybu kapitálu, teda faktické zatvorenie bánk a prerušenie alebo obmedzenie finančných transakcií.
Napätie medzi Gréckom a veriteľmi prudko vzrástlo po tom, čo delegácia Medzinárodného menového fondu (MMF) vo štvrtok kvôli nezhodám opustila rozhovory s gréckymi predstaviteľmi v Bruseli. Atény ale označili krok MMF za súčasť „nátlakovej taktiky“.
„Neúčasť MMF na politických rokovaniach nie je ničím iným ako snahou o zvýšenie tlakov na všetkých ostatných – na Európsku komisiu, na Európsku centrálnu banku (ECB) a na Grécko,“ povedal podľa agentúry Reuters jeden z gréckych vládnych činiteľov. Dodal, že Atény nehodlajú prekročiť krajné medze, ktoré vláda pre rokovania vytýčila, čo znamená nulové ústupky v dôchodkoch a ďalších sociálnych veciach.
Juncker uviedol, že rozhodnutie MMF stiahnuť z Bruselu vyjednávací tím neznamená, že fond sa vzdal hľadania dohody s Gréckom. K ďalším rokovaniam povzbudzuje aj Merkelová. „Kde je vôľa, tam je aj cesta, vôľa ale musí vzísť od oboch strán, takže je dôležité, aby sme spolu ďalej hovorili,“ povedala kancelárka na podnikateľskej konferencii v Berlíne.
Šéf euroskupiny združujúcej ministrov financií eurozóny Jeroen Dijsselbloem v rozhovore s denníkom Helsingin Sanomat uviedol, že ak chce Grécko získať ďalšiu úverovú pomoc a vyhnúť sa bankrotu, nemá inú možnosť ako robiť tvrdé rozhodnutia požadované veriteľmi.
„Ak grécka vláda nedokáže prijať skutočnosť, že neexistujú žiadne jednoduché riešenia a že je potrebné robiť ťažké rozhodnutia, zostane sama. Nemôžeme pomáhať Grécku, pokiaľ ono nechce pomáhať samo sebe,“ povedal Dijsselbloem.
Dodal, že dohodu je stále možné dosiahnuť v čase, ktorý umožní uvoľnenie ďalšej finančnej pomoci do konca júna. Veritelia sú podľa neho pripravení rokovať, ale návrhy Atén musia mať ekonomický zmysel.
Akcie na aténskej burze reagovali na krok MMF prudkým poklesom a ich hlavný index stratil viac ako štyri percentá. Európske akcie to tiež oslabilo, po vyjadreniach šéfov EÚ sa ale stabilizovali.