Ľudia sú nepoučiteľní. Dlhy im prerastajú cez hlavu

, 13.06.2015 10:00

Do dlhovej priepasti sa začína rútiť čoraz viac Slovákov. Investovať do bytu či auta je na jednej strane lákavé, najmä pri čoraz nižších úrokoch, kombinovaných s poklesom mesačných splátok úverov. Problém však je, že slovenské domácnosti dávajú priemerne už takmer 50 percent pravidelných príjmov na splátky úverov napriek varovaniam, aby nešli nad 30 percent.

Pri nesplácaní totiž môžu ľudia prísť o majetok. Národná banka Slovenska upozorňuje na vysoký pomer úverov domácností k ich príjmu. Pri udržaní súčasného rastu úverov by Slovensko tento pomer mohlo mať o dva roky už druhý najvyšší spomedzi krajín strednej a východnej Európy. Riskantnejšie zadlžení by boli už len obyvatelia Estónska.

„Dnes je pre ľudí výhodnejšie si požičať, ako šetriť. Táto veta platí hlavne pre ľudí uvažujúcich o kúpe vlastného bývania. No pôžička minutá na niečo, čo človek vlastne vôbec nepotrebuje, nie je výhodná nikdy,“ zdôrazňuje Vladimír Baláž, ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Odborníci ľuďom odporúčajú mať pre prípad ťažkých časov vytvorené úspory minimálne vo výške ročného príjmu. A to aj pri rekordne nízkych úrokoch z úspor. Národná banka v snahe zabrániť rizikovému zadlžovaniu začala obmedzovať stopercentné hypotéky.

Ľudí to však nezastavilo. Po slabšom úvode roka sa obyvatelia začali opäť rekordne zadlžovať a v apríli si od bánk na nových úveroch na bývanie bez úverov stavebných sporiteľní požičali vyše 531 miliónov eur.

Slovákov v braní hypoték naďalej povzbudzujú aj historicky najnižšie úroky. Naopak, problém rastúcich úrokov bude na ľudí čakať o pár rokov po tom, čo Európska centrálna banka ukončí súčasné tlačenie peňazí. Ak úroky vzrastú, ľudia po uplynutí súčasnej doby fixácie úrokov zažijú možno určitý šok. Dnes splátka dvadsaťročnej hypotéky je pri dvojpercentnom úroku "len“ 415 eur za mesiac. Tá istá splátka sa zvýši až o 82 eur, na 497 eur za mesiac, v prípade zvýšenia úroku z dvoch na štyri percentá za rok.

Pozor na háčiky

Aktuálne si ľudia pri braní hypotéky musia dávať pozor na rôzne zmluvné "háčiky“, prudko zvyšujúce mesačnú splátku úveru. Na supernízkych úrokoch ľudia reálne ušetria len pár eur za mesiac. Horšiu náladu v podobe nečakane vysokej mesačnej splátky niektorým klientom bánk spôsobuje povinné poistenie úveru. Bez neho najnižšie úroky nedostanú ani ľudia s nadpriemernými platmi. V reálnom živote nakoniec najnižšie úroky vôbec nie sú také nízke, ako presviedčajú banky v televíznych reklamách.

„Ešte do konca tohto roka bude pravdepodobne viacero bánk atakovať vo svojich akciách najnižší, 1,5-percentný, úrok. No hypotéky s najnižším úrokom nie sú až také výhodné, ako sa na prvý pohľad zdá, práve pre povinné poistenie schopnosti splácania úveru,“ upozornil Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný Kompas. Aktuálne najnižšie úroky ponúkajú dve domáce banky spolu s povinnou poistkou. Znižovanie cien hypoték pri ďalších bankách sa dá tradične očakávať počas jesenných akcií.

Finančné domy stále majú dosť peňazí na zlacňovanie úverov na bývanie. Len za prvé tri mesiace tohto roka dosiahol zisk bankového sektora hodnotu 166 miliónov eur. Slováci tiež dlhodobo vzorne splácajú peniaze požičané od bánk. Podľa údajov Národnej banky Slovenka svoj úver nesplatia len štyri zo sto slovenských domácností.

Nízky úrok len s poistkou

Aktuálne na slovenskom finančnom trhu len dve banky ponúkajú hypotéky s úrokom okolo 1,5 percenta za rok. Hypotéka vo výške 60-tisíc eur splatná o dvadsať rokov bude mať po zarátaní poistného mesačnú splátku 291 eur. O 13 eur, na 304 eur za mesiac, stúpne mesačná splátka 60-tisícovej hypotéky úročenej dvomi percentami za rok. Minimálny rozdiel je spôsobený tým, že v prípade hypoték s vyšším úrokom banky od ľudí nežiadajú povinné poistenie schopnosti splácania úveru. Finančné domy si v reálnom živote zisky znížené poskytnutím supernízkych úrokov nahrádzajú drahými poistkami. Tie nemajú veľký význam pre ľudí s už uzatvoreným životným poistením.

Pri hľadaní najlacnejšej hypotéky je dobré zhodnotiť výhodnosť ďalších bankových služieb ponúkaných k hypotéke. Napríklad ľudia využívajúci predčasné splácanie hypotéky ušetria viac, ak sa aj rozhodnú pre banku s vyšším úrokom. Zmluvu však musia uzatvoriť v banke, ktorá za predčasné splátky neúčtuje rôzne sankčné poplatky, čo v praxi ponúka len minimum finančných domov. Zo zákona môžu ľudia bez poplatkov vyplatiť úver pri končení fixácie hypotekárnej sadzby. Získavajú tak možnosť preniesť svoju hypotéku k lacnejšej konkurencii.

Pred troma rokmi boli totiž najnižšie úroky bánk na úrovni 4,2 percenta za rok. Pri takomto úroku je mesačná splátka 90-tisícovej hypotéky splatnej o 30 rokov vo výške 440 eur za mesiac. Mesačná splátka tej istej hypotéky klesne na 310 eur za mesiac v prípade využitia akciového úveru vo výške 1,5 percenta. V mesačnej splátke nižšej o 130 eur je započítané aj povinné poistenie schopnosti splácania úveru.

Lacné hypotéky si banky môžu dovoliť pre tlačenie peňazí zo strany Európskej centrálnej banky. Do ekonomík 19 krajín používajúcich spoločnú menu euro, sa každý mesiac dostane 60 miliárd nových eur. Od tohto kroku si centrálni bankári sľubujú zlacnenie úverov až pre 338 miliónov ľudí. Zatiaľ sa s tlačením nových eur počíta do septembra 2016, čo do ekonomiky prinesie viac ako 1,1 bilióna eur. Najbližší rok je tak zdražovanie úverov veľmi málo pravdepodobné. Odvrátenou stranou mince sú nízke úroky pri vkladoch.

Spotrebné úvery nezlacneli

Súčasné tlačenie peňazí však nedokázalo smerom nadol stlačiť priemerné úroky pri spotrebných úveroch slúžiacich najčastejšie na kúpu auta a rekonštrukciu bytu. Priemerné úroky pri spotrebných pôžičkách sú aktuálne 13,65 percenta, čo je o niečo viac ako minulý rok, keď banky priemerne požadovali úrok 13,47 percenta. Na priemernú cenu spotrebných úverov tak tlačenie peňazí nemalo žiadny vplyv.

Aj pri spotrebných úveroch sa dajú nájsť rôzne akcie s úrokom pod sedem percent. Nezáujem ľudí môže byť spôsobený nízkou motiváciou finančných poradcov o prevedenie klienta k lacnejšej konkurencii. Provízia zo 60-tisícovej hypotéky je totiž o dosť väčšia ako zo spotrebného úveru vo výške 6-tisíc eur. „Preto je dôležité, aby si ľudia vždy porovnali viacero bankových ponúk a snažili sa aj sami vybrať si najvýhodnejšiu pôžičku,“ odporučil Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný Kompas.

Vysoký záujem ľudí o bankové úvery je okrem nízkych úrokov spôsobený aj rastúcou ekonomikou, prinášajúcou pokles nezamestnanosti. „Tak ako je rast hrubého domáceho produktu na Slovensku rýchlejší ako v eurozóne, tak je aj rast úverov domácností dlhodobo rýchlejší ako v eurozóne,“ povedal Róbert Prega, hlavný analytik Tatra banky.

Hlavným dôvodom prudkého rastu je fakt, že hypotéky sa na Slovensku začali prakticky poskytovať až od roku 2002. „Do roku 2009 sme mali bežne rast celkových úverov domácností okolo 25 až 30 percent, zatiaľ čo v eurozóne to bolo okolo 5 až 10 percent,“ priblížil Prega. Po roku 2009 prišiel zlom a rast úverov domácnostiam sa v eurozóne v podstate až dodnes nenadýchol k výraznému oživeniu úverovania domácností. „Po roku 2009 vidieť na Slovensku zmenu, no tempá rastu ostali stále pomerne vysoké, medzi 10 až 14 percentami,“ uviedol Prega.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovensko #dlhy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk