Nové pracovné miesta tak budú vznikať nielen v priemysle, ale aj v službách. Ľudia bez práce získajú šancu reagovať na rôzne nové pracovné ponuky požadujúce od nových zamestnancov ovládanie priemyselných CNC strojov, šoférovanie vysokozdvižných vozíkov či schopnosť zvládať osemhodinové zmeny strávené za pokladnicou v hypermarkete.
Národná banka Slovenska vo svojej júnovej predikcii na rok 2015 počíta s rastom zamestnanosti o 25,9 tisíca osôb. Trend vytvárania nových pracovných miest má pokračovať aj v najbližších rokoch.
„Už v roku 2017 môže mať Slovensko jednocifernú nezamestnanosť,“ povedal Jozef Makúch, guvernér Národnej banky Slovenska. Pre udržanie tohto trendu je dôležité pokračovať v rozumných reformách.
„Bolo by dobré, ak by každá z parlamentných strán mala vo svojom volebnom programe aj pripravované štrukturálne reformy,“ pokračoval Makúch. V opačnom prípade sa totiž na tak skoro nevyrieši problém dlhodobej nezamestnanosti v chudobných regiónoch Slovenska.
Slovenský export vytvárajúci nové pracovné miesta v domácich fabrikách aktuálne ťaží z nízkych cien ropy, klesajúceho eura a nízkych úrokových sadzieb z pôžičiek. Podľa hlavného analytika Saxo Bank Steena Jakobsena až 75 percent slovenského úspechu závisí od vonkajších faktorovov.
„Na druhej strane z poklesu cien vstupov mohli ťažiť všetky európske krajiny. No Slovensko z neho dokázalo vyťažiť tri percentá rastu, zatiaľ čo priemer Európy je len jedno percento. Urobili ste teda kus práce,“ povedal Jakobsen. Ten ako príklad úspešnej štrukturálnej reformy súčasnej vlády uvádza zlepšený výber daní.
Príchod lepších časov podľa analytika signalizuje aj rastúca slovenská spotreba. „Prirovnal by som vás k Američanom strednej a východnej Európy, pretože máte vysokú tendenciu spotrebúvať a míňať. Nie je to zlé. Naopak, je to znakom dôvery v budúcnosť vašej krajiny,“ zhodnotil Jakobsen.
Práve spotreba domácností má byť zdrojom rastu slovenskej ekonomiky aj v najbližších dvoch rokoch. „Očakávame zvyšovanie dynamiky rastu slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) z 3,2 percenta v tomto roku na 3,8 percenta v roku 2016 a 3,5 percenta v roku 2017,“ priblížil Makúch.
Peňaženky ľudí sa v tomto roku nemusia obávať zdražovania. Národná banka Slovenska totiž počíta s priemerným poklesom inflácie o mínus 0,1 percenta. Zdražovanie o 1,6 percenta by malo prísť až v roku 2016, ale v tomto čísle nie je ešte započítaný vplyv zníženej dane z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny. Od začiatku roku 2016 totiž klesne DPH pri základných potravinách zo súčasných 20 na 10 percent. Slováci budú lacnejšie nakupovať čerstvé mäso, sladkovodné ryby, vybrané druhy pečiva, mlieka a masla. V optimálnom prípade tak cena 120-eurového nákupu klesne na 110 eur.