Rakúsky expert: Utekajú vám dane

Kto platí dane štátu, okráda vlastnú rodinu. Veta, ktorú mnohí Slováci radi používajú na zdôvodnenie neplatenia daní. Najnovšie rozruch spôsobil aj finančník Patrik Tkáč z J&T, ktorý napísal, že "podľa platnej legislatívy každý Slovák a Čech, ktorý očakáva kapitálový zisk vyšší ako 200-tisíc eur a neinvestuje prostredníctvom štruktúry podobnej Cypru, okráda vlastnú rodinu". Porušenie zákona odmieta, ale daniari to preveria. Rakúšan Wilfried Serles, partner v spoločnosti IB Grant Thornton Consulting and Audit, ktorá poskytuje komplexné služby v oblasti auditu či daňového poradenstva, v rozhovore pre Pravdu tvrdí, že na Slovensku je načase začať prísnejšie kontrolovať všetky dane, nielen daň z pridanej hodnoty.

22.06.2015 10:00
Wilfried Serles Foto: ,
Wilfried Serles vystúpil na tohtotýždňovej konferencii venovanej novele Obchodného zákonníka. Konferenciu, ktorej bol denník Pravda hlavným mediálnym partnerom, zorganizovala Britská obchodná komora na Slovensku.
debata (47)

Čo je legálne a čo už nie pri optimalizovaní daní?
Vyhýbanie sa daniam je podľa mňa úplne nelegálne, tak z právneho, ako aj z morálneho hľadiska. Čo mi osobne na Slovensku chýba, to je snaha kontrolovať tieto nečestné podnikateľské praktiky. Hlavný problém, ktorý vidím ako daňový poradca pôsobiaci v tejto krajine už vyše 12 rokov, je ten, že sa tu nekontrolujú dane. Jediná daň, ktorú slovenské daňové úrady kontrolujú, je daň z pridanej hodnoty. Ale daň z príjmov právnických osôb, daň z príjmov fyzických osôb, sociálne odvody, zdravotné odvody, daň zo mzdy, tieto dane zodpovedné úrady kontrolujú len veľmi zriedkavo, a to, samozrejme, v konečnom dôsledku nabáda k daňovým podvodom. To je z môjho pohľadu naozaj dôležitá vec, a túto situáciu treba zmeniť. Ak teda chcete naozaj zmenu, a plánujete zabrániť týmto nespravodlivým a neakceptovateľným „off-shore“ štruktúram, musíte začať dane kontrolovať a skúmať.

Pred dvoma rokmi sa na Slovensku zaviedlo 50 opatrení na boj s daňovými únikmi a výber daní výrazne rastie.
Podľa môjho názoru je to nedostatočné. Prekvapuje ma to, pretože Slovensko je nielen členom Európskej únie, ale aj eurozóny. Je pre mňa prekvapujúce, že v členskom štáte eurozóny s vynikajúcimi ekonomickými ukazovateľmi doteraz v podstate nebol zavedený systém kontroly a skúmania daní, ktorý by fungoval. Ten by som tu chcel vidieť. Z môjho pohľadu môžem povedať, že prvá vec, ktorú tu vidím rok čo rok, je komplikovanejší právny systém. Pekná slovenská tradícia udržiavania jednoduchosti vo veciach sa postupne vytráca. To je teda jedna vec, že ekonomické legislatívne prostredie sa stáva čoraz komplikovanejším. Na druhej strane, úrady si nedokážu celkom poradiť s narastajúcou komplikovanosťou právneho systému, a preto vzniká ten zjavný rozdiel medzi tým, čo by ste chceli mať zapracované v zákonoch, konkrétne znenie právnych predpisov, a tým, čo v skutočnosti v praxi funguje.

Od Nového roka začne platiť novela Obchodného zákonníka, ktorá by mala zamedziť tunelovaniu firiem. Pomôže to?
V zásade si myslím, že ide správnym smerom. Je užitočné vyžadovať od spoločností minimálny kapitál, je užitočné implementovať osobnú zodpovednosť riaditeľov, ktorí by mali byť zodpovední za tunelovanie svojich spoločností. Legislatíva sa uberá správnym smerom. Problém je však v tom, že musí byť aj uplatniteľná alebo vynútiteľná, a práve tu odborníci vyjadrujú pochybnosti. Z môjho pohľadu majú pravdu, či bude v praxi naozaj možné uplatniť mnohé veci, ktoré chceme mať stanovené v rámci noriem, pretože nie sú kontrolované. To ma naozaj mrzí a v konečnom dôsledku to nepodporuje poctivých platiteľov daní v tomto štáte. Ten, čo platí poctivo dane a nie je zapojený do žiadnych „off-shore“ štruktúr, by chcel vidieť, že slovenská správa daní urobí koniec týmto nespravodlivým a neakceptovateľným „off-shore“ obchodným praktikám, ktoré sa v tomto štáte stále dejú.

U vás máte podobný zákon. Ako to funguje v Rakúsku?
V Rakúsku tieto podobné právne podmienky viedli od roku 2002 k situácii, že v prípade konkurzu správca konkurznej podstaty naozaj uplatňuje všetky právne prostriedky, ktoré má k dispozícii na získanie peňazí od spoločnosti, ktorá je v úpadku. Dokážu si vynútiť právo, ktoré majú voči akcionárom takej spoločnosti, riaditeľom a voči tým osobám, ktoré spoločnosť vytunelovali. Je jasné, že tieto predpisy majú vplyv na každodenný chod spoločnosti. Keď ide spoločnosť do konkurzu, je to vážny problém. Tento právny systém viedol k zlepšeniu situácie veriteľov. Podobný vývoj môžeme očakávať aj na Slovensku. V prípade konkurzov neviem o doteraz žiadnom zázname z minulosti na Slovensku, ktorý by dokazoval, že správca konkurznej podstaty využil všetky právne prostriedky, ktoré má k dispozícii, proti manažmentu spoločnosti, proti akcionárom spoločnosti, a vybral by od nich peniaze, od ľudí, ktorí vytunelovali spoločnosť, aby uspokojil veriteľov. Novela Obchodného zákonníka by mohla k tomu dopomôcť.

Takže v Rakúsku ste to radikálne obmedzili?
Dá sa povedať, že rodinnému tunelovaniu firiem u nás odzvonilo. Ak nejaká spoločnosť v Rakúsku ide do bankrotu a vstúpi do konkurzu alebo do likvidácie, správca konkurznej podstaty veľmi starostlivo skúma dôvody, prečo sa tak stalo. Ak sa preukáže, že jedným z dôvodov, prečo firma bankrotuje, bolo jej tunelovanie zo strany manažmentu alebo spoločníkov, ktorí z nej vyťahovali peniaze v podstate ilegálne, s úmyslom poškodiť záujmy veriteľov, tak správca konkurznej podstaty urobí všetko pre to, aby vybral peniaze od akcionárov, od manažmentu a uspokojil tak veriteľov. Uplatňuje sa to u nás v plnej miere, bez výnimiek.

Spomínali ste „off-shore“ štruktúry, ktoré sa snažíte v Rakúsku obmedziť. Aké zákony ste v krajine prijali, aby ste sa vyhli týmto situáciám?
Myslím si, že na toto nepotrebujete špeciálne zákony. Nielen u nás, ale aj v slovenskej jurisdikcii existuje zásada v daňovom zákone, ktorú nazývame zásada prednosti obsahu pred formou. Je to jedna z hlavných zásad, ktoré boli na Slovensku vďaka novším daňovým zákonom posilnené. Znamená to, že ak bola určitá štruktúra vytvorená z jednoduchého dôvodu vyhnúť sa zdaneniu, daňový úrad má právo túto štruktúru ignorovať a zvýšiť daň na takú sumu, akú by spoločnosť mala zaplatiť, keby nemala vytvorenú túto štruktúru. Z môjho hľadiska nie sú nevyhnutné žiadne ďalšie opatrenia, ale daňové úrady musia pozorne skúmať a zisťovať tieto štruktúry, ktoré sú vytvárané s cieľom vyhnúť sa daňovej povinnosti, odstrániť ich a vyberať dane na takom základe, ako by tieto štruktúry neexistovali. Toto je tzv. zásada prednosti obsahu pred formou, ktorú som spomínal, a slovenská daňová správa má plné právo ju používať, ale pravdepodobne sa to nedeje. Ak by to bolo na mne, tak by som investoval do vzdelávania daňových kontrolórov, navýšil by som technologické prostriedky, IT vybavenie, aby sme umožnili správcom daní používať silné nástroje, a tak pracovať efektívnejšie. Z môjho pohľadu sú vzdelávanie a investície do nástrojov, postupov daňovej kontroly a skúmania potrebné pre dosiahnutie lepších výsledkov a zamedzenie týmto štruktúram, ktoré tu nechceme. V konečnom dôsledku poškodzujú spoločnosť, lebo jej daňové príjmy, ktoré by inak boli vybraté na Slovensku, smerujú do iných štátov.

Čo by ste poradili nášmu ministrovi financií, aby začal v súvislosti s daňovými podvodmi robiť?
Som presvedčený, že ktorýkoľvek minister financií by získal väčšinu na svoju stranu, ak by prišiel s takýmto programom: „Počúvajte, nebudem zvyšovať dane, nebudem rozširovať daňový základ, nebudem znižovať daňové úľavy pre daňovníkov, ale začnem naozaj starostlivo skúmať platenie daní.“ „Tí daňoví poplatníci, ktorí platia dane načas a v primeranej sume, vykazujú nejaký výkon a zisk a negenerujú len stratu, o týchto budeme predpokladať, že sú pre Slovensko prospešní a nebudeme im posielať daňové kontroly, ale zameriame sa na tých, ktorí neplatia dane, ktorí nevykazujú zisk a u ktorých existujú indície úniku daní cez nejaké štruktúry, napríklad na Cypre, Bahamách alebo v Lichtenštajnsku a tieto sa zdajú s nimi nejakým spôsobom prepojené.“

Wilfried Serles

je Managing Partnerom IB Grant Thornton Audit, IB Grant Thornton Consulting a IB Interbilanz v Slovenskej republike. Vyštudoval právo na Univerzite v Grazi. Pôsobil ako člen Viedenského parlamentu od roku 1991 do roku 2005, navyše je členom viacerých nadačných komisií. V roku 1992 sa stal certifikovaným daňovým poradcom. Má rozsiahle skúsenosti v poradenstve pre medzinárodné veľké aj stredné podniky. Jeho súčasné klientske portfólio zahŕňa najrôznejšie oblasti, najmä nehnuteľnosti (vrátane poradenstva pri rozvoji najväčších slovenských obchodných a maloobchodných centier) a automobilový priemysel. Špecializuje sa na poradenstvo pre medzinárodné spoločnosti. V roku 2005 prevzal vedenie tímu pre koncerny finančného práva. Serles vystúpil na tohtotýždňovej konferencii venovanej novele Obchodného zákonníka. Konferenciu, ktorej bol denník Pravda hlavným mediálnym partnerom, zorganizovala Britská obchodná komora na Slovensku.

© Autorské práva vyhradené

47 debata chyba
Viac na túto tému: #firmy #dane #DPH