Tusk to povedal novinárom pred začiatkom mimoriadneho pondelkového večerného summitu krajín eurozóny, ktorý zvolal do Bruselu.
„Najdôležitejšou vecou je, aby lídri prevzali plnú zodpovednosť za politický proces a vyhli sa najhoršiemu možnému scenáru,“ povedal Tusk. Tým by podľa neho bol chaotický a nekontrolovaný odchod Grécka z eurozóny. Podľa poľského expremiéra, ktorý teraz predsedá rokovaniam premiérov a prezidentov členských krajín únie, už musí skončiť stratégia „počkajme a uvidíme“. Ani vzájomné obviňovanie podľa neho nikam nevedie a tak by premiéri a prezidenti krajín platiacich eurom mali v pondelok večer „vyložiť na stôl všetky svoje karty“.
Formálne pondelkové rokovanie nebude mať záver, zhodli sa už pri príchode nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande. Merkelová stručne pripomenula, že eurosummit nedostal od ministrov financií krajín eurozóny žiadny formálny podklad na rokovanie.
Hollande ale v súvislosti s novými návrhmi gréckej strany pripustil, že v posledných hodinách nastal pokrok. Dúfa vraj preto, že pondelkové večerné rokovanie pomôže nájsť cestu k čo najrýchlejšiemu riešeniu.
Grécky premiér Alexis Tsipras pri príchode s novinármi nehovoril, pred summitom samotným ho v budove čakalo niekoľko bilaterálnych rokovaní.
Informovaný predstaviteľ EÚ krátko pred začatím stretnutia novinárom povedal, že s formálnymi závermi pondelkový summit skutočne nepočíta. Po jeho konci by na tlačovej konferencii mali rokovania spoločne zhrnúť Tusk a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Podľa Tuska je nevyhnutné, aby návrhy, predložené v noci na pondelok, ešte posúdila trojica veriteľských inštitúcií a aby sa s nimi ďalej pracovalo.
Podobne ako Tusk sa už po krátkej popoludňajšej schôdzke ministrov financií 19 členov eurozóny vyjadril šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem z Holandska. Tiež podľa neho sú nové grécke návrhy dobrým podkladom pre ďalšie rokovania, ktoré by sa mohlo byť úspešne zavŕšiť ešte tento týždeň.
Veriteľské inštitúcie, teda Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, v pondelok vo svojom prvom rýchlom zhodnotení označili grécke podklady podľa Dijsselbloema za „široké a komplexné“. Potrebná je ale ich podrobné posúdenie.
Atény sa s veriteľmi potrebujú dohodnúť, ak chcú získať zvyšných 7,2 miliardy eur z terajšieho naposledy vo februári predĺženého balíka medzinárodnej finančnej pomoci. O podmienkach sa jedná už od februára. Pred vyplatením peňazí je ale aj po dohovore s veriteľskými inštitúciami potrebný súhlas ministrov financií eurozóny. V niektorých krajinách, napríklad v Nemecku, je navyše potrebný súhlas parlamentu. Všetky strany tak tlačí čas.
„Nie je o päť minút dvanásť, je o tridsať sekúnd dvanásť,“ komentoval situáciu pri príchode na summit luxemburský premiér Xavier Bettel.