Nové grécke návrhy eurozóna rýchlo posúdi, šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker chce mať dohodu na stole do konca týždňa.
„Som presvedčený, že záverečné riešenie budeme mať tento týždeň. Z jednoduchého dôvodu, že k nemu tento týždeň dôjsť musíme. Nemôžeme – ako sa hovorí vo futbale – hrať predĺženie,“ povedal Juncker.
Grécky premiér Alexis Tsipras po skončení summitu nebude mať tlačovú konferenciu. Pre médiá má len oficiálne stanovisko.
Foto: Reuters, Yves Herman
Angela Merkelová, nemecká kancelárka
„Veriteľské inštitúcie dali najavo, že v prípade gréckych návrhov ide o dobrý východiskový bod. Teraz sa musí začať podrobná práca, na ktorú však nie je príliš veľa času. Všetci si prajeme, aby Grécko zostalo v eurozóne.“
Donald Tusk, šéf Európskej rady
„Podarilo sa dodať novú dynamiku dlhodobo zablokovaným konaním a zabezpečiť, že všetci politici eurozóny rozumejú situácii i sebe navzájom. Alexis Tsipras svojich európskych partnerov ubezpečil, že jeho vláda berie vec vážne a chce sa správať konštruktívne.“
Francois Hollande, francúzsky prezident
„Grécka vláda v posledných niekoľkých dňoch prijala svoju zodpovednosť“.
Dalia Grybauskaitéová, litovská premiérka
Pripomenula, že jej krajina aj ďalšie štáty prežili v minulých rokoch ťažké hospodárske časy, vedeli pritom ale, že svoje hospodárenie musia veľmi bolestivo zmeniť. „Dohoda je nutná pre nás všetkých, pre Grécko, pre gréckych občanov, pre eurozónu, pre Európu. Je potrebná, ale sme od nej stále ďaleko“.
Alexis Tsipras, grécky premiér
„Grécko hľadá "komplexné“ a udržateľné riešenie, ktoré bude sprevádzať rastový balíček. Hľadá dohodu pri riešení strednodobého financovania. Loptička nie je na našej strane".
Alexis Mitropoulos, významný člen Syrizy
„Môj osobný názor je, že tieto opatrenia (navrhované vládou) nikdy nemôžu byť odhlasované, pretože sú extrémne a antisociálne. Verím, že tento balíček, ktorý máte v rukách, nakoniec nepríde do gréckeho parlamentu.“
ČTK,The Guardian
Fico: Grécky návrh je správny krok
„Bolo to stretnutie, ktorého bolo povedať si politické východiská na nasledujúce dni,“ povedal slovenský premiér po summite.
Fico označil najnovší grécky návrh ako rok správnym smerom. Dohoda by mohla vzniknúť do stredy večera, aby na štvrtkovom summite lídrov EÚ v Bruseli mohlo dôjsť k definitívnemu súhlasu ohľadom gréckych reforiem.
„Gréci majú robiť štrukturálne reformy v daňovej oblasti, konkrétne v dani z pridanej hodnoty ako aj v penzijnej oblasti,“ dodal Fico.
Fico ešte pred príchodom na pondelkový summit povedal, že eurozóna sa chce vyhnúť „katastrofickému“ scenáru, a to, že by Grécko opustilo eurozónu. „Jeho odchod by mal negatívny dopad na celú eurozónu, pretože eurozóna je o rozširovaní, nie o zužovaní,“ poznamenal Fico.
„Naša pozícia je jasná. Treba veľmi výrazne tlačiť na grécku vládu, na to máme morálne právo aj na Slovensku. Gréci musia pristúpiť na dohodu s veriteľmi (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, Európska komisia, pozn.red.) a urobiť reformy najmä v oblasti dôchodkov či dane z pridanej hodnoty. Tieto reformy musia zabezpečiť, že fiškálne ciele, ktoré si Grécko stanovilo, budú reálne. Nestačí povedať, že budú šetriť vďaka lepšiemu výberu daní. Musia reálne presvedčiť, že vedia šetriť, potom im môžeme veriť,“ dodal Fico.
Lídri eurozóny na čele s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v týchto chvíľach študujú grécke reformné plány. Už pred ich stretnutím sa nimi zaoberali ministri financií eurozóny, vrátane slovenského ministra financií Petra Kažimíra. Dohoda nepadla. Ďalšie stretnutie euroskupiny je naplánované na štvrtok. Premiéri krajín eurozóny v pondelok pravdepodobne tiež o osude Grécka nerozhodnú.
Ekonómovia boli skeptickí, Varufakis taktizoval
Skeptickí boli ohľadom pondelkovej dohody nielen novinári ale aj ekonómovia. „Grécko hrá s eurozónou a veriteľmi hru na mačku a myš už od pokrízových rokov 2011–2012. Ale vtedy aspoň mali záujem situáciu riešiť. Súčasná vládna garnitúra (radikálna ľavicová strana Syriza, pozn.red.) mala volebný program zameraný na to, ze kríza Grécka je spôsobená externými vlyvmi, a platiť dlhy spôsobené externými faktormi určite nebudú. To, čo predvádza vládna strana od zvolenia je doslova fraška: ‚Ak nám požičiate nové peniaze, tak my vám z nich vrátime naše staré dlhy, inak po nás nič nechcite. Ak sa vám to nepáči,tak vám nevrátime nič.‘ Súčasná vládna garnitúra nie je dôveryhodný partner, ktorý by bol schopný dodržať slovo. Naopak, manévrujú a získavajú čas a nové peniaze. Je udivujúce, že trpezlivosť veriteľov je taká vysoká, ale o to viac bude strát na ich strane,“ hovorí pre Pravdu finančný analytik Jaroslav Brzoň z Best Buy Investments.
Minister financií Janis Varufakis aj po príchode do Bruselu pútal pozornosť nielen svojím neformálnym oblečením a správaním, ale aj mimoriadne premyslenou vyjednávacou taktikou. Varufakis je veľmi dobrý v tzv. „hre na kura“. V preklade, dvaja súperi idú oproti sebe v autách plnou rýchlosťou. Kto zbabelo uhne, prehráva. Ak uhnú obaja, prežijú, ale stratia tvár. Ak nik, zrážka môže oboch stáť život. V takom modeli môže byť víťaznou stratégiou ťah, ktorým dáte jasne najavo, že neuhnete, lebo nechcete, alebo ešte lepšie, nemôžete. Napríklad vyhodením volantu cez okno.
Summit je politickým gestom
„Dnešný (pondelkový) summit je politickým gestom, že nám záleží na Grécku. Keby dnešný summit nebol, tak by mohol byť ešte väčší útok na grécke banky,“ poznamenal Fico.
Len za minulý týždeň vybrali Gréci z tamojších bánk vyše 5 miliárd eur. V pondelok to bola ďalšia miliarda. Grécko sa musí s veriteľmi dohodnúť čím skôr. Do konca mesiaca musí vyplatiť Medzinárodnému menovému fondu 1,6 miliardy eur. Na to potrebuje uvoľnenie poslednej časti z 240– miliardového záchranného programu vo výške 7,2 miliardy eur.
Podľa neoficiálnych informácii chcú navrhovanými opatreniami Atény ušetriť tento rok 2,69 miliardy eur, v budúcom roku 5,2 miliardy eur. Gréci chcú zvyšovať daň z pridanej hodnoty na základné potraviny, predĺžiť vek odchodu do dôchodku, zvýšiť dôchodkové odvody a zvýšiť dane pre bohatých a firmy.
Čo bude znamenať prípadný bankrot a následný odchod z eurozóny Grécka pre samotnú krajinu?
- Prudké oslabenie meny.
- Bankrot na záväzky voči zahraničným finančným inštitúciám a medzinárodným veriteľom.
- Najväčším veriteľom Grécka je EFSF, teda euroval. Gréci z neho zatiaľ čerpali 142 miliárd eur. Pokiaľ by sa Grécko rozhodlo reštrukturalizovať tieto záväzky, tak by sa uplatnili garancie jednotlivých krajín v rámci EFSF. Členské krajiny by museli poslať do eurovalu hotovosť, z ktorej by sa vyplácali úroky. Slovensko vo forme garancií prispelo Grécku sumou takmer 1,5 miliardy eur. Hrubý dlh krajín eurozóny by sa síce nenavýšil, pretože európsky štatistický úrad Eurostat do neho zahŕňa aj garancie eurovalu.
- Problém by mali aj firmy s úhradami krátkodobých obchodných záväzkov.
- Vytvorenie vlastnej centrálnej banky a vlastnej meny. Banky sa na niekoľko dní po bankrote krajiny zatvoria a peniaze na všetkých účtoch budú prekonvertované na drachmy.
- Vyššia inflácia
- Nadobudnutie vyššej konkurencieschopnosti. Slabšia mena by zlepšila pozíciu domácich subjektov voči importérom a zvýšila by konkurencieschopnosť exportérom na zahraničných trhoch
- Krátkobodbý rast ekonomiky a zamestnanosti. V dlhodobom horizonte by krajina skončila v hlbokej a dlho trvajúcej recesii.
Čo bude znamenať prípadný bankrot a následný odchod z eurozóny Grécka pre eurozónu?
- Politické riziko. Na politickej úrovni by sa rozbehli debaty, či Grécko nebude nasledovať niekto ďalší, prípadne či je potrebné vytvoriť nejaké pravidlá na opustenie eurozóny.
- Malo by to aj ekonomické dopady, a to aj napriek tomu, že je eurozóna lepšie pripravená na „grexit“ ako tomu bolo v roku 2012. Spôsobilo by to značné zemetrasenie na finančných trhoch, podkopal ekonomický sentiment, čo by mohlo viesť k spomaleniu ekonomického rastu
- Grexit by neviedol k priamej nákaze, ktorá by mohla doviesť mimo eurozónu niektorého z jej ďalších členov. Zavedený bol totiž Európsky stabilizačný mechanizmus. Ten môže finančne podporovať krajiny eurozóny, ktoré by sa vplyvom hypotetického grexitu mohli dostať pod tlak trhov.