Čo predchádzalo súčasnému stavu v Grécku

Chronológia udalostí, ktoré predchádzali dnešnej situácii v Grécku.

22.06.2015 20:45
debata (4)

Rok 2009

Strana PASOK vyhrala parlamentné voľby v Grécku. Nová grécka vláda oznámila, že rozpočtový deficit štátu za rok 2009 dosiahne až 12,7 % HDP, čo je viac než dvojnásobok hodnoty, ktorú udávala predchádzajúca vláda. Revidované štatistiky ukázali, že grécke vlády dlhé roky zavádzali a vykazovali nižší deficit ako v skutočnosti. Trhy sa začali chvieť. Agentúra Fitch znižuje rating Grécka na BBB+, prvýkrát za 10 rokov sa tak rating krajiny dostal pod investičné pásmo.

Rok 2010

Lídri krajín eurozóny a MMF schválili vytvorenie záchrannej siete pre Grécko. Európsky štatistický úrad Eurostat zároveň oznámil, že rozpočtový deficit Grécka dosiahol za rok 2009 až 15,6 % HDP. Dlh krajiny stúpol až na 150 % HDP. Grécko sa dohodlo s EÚ a MMF na podmienkach záchranného balíka v sume 110 miliárd eur. Podmienkou bola realizácia úsporných opatrení. Grécky parlament následne schválil balík úsporných opatrení zahrňujúci zmrazenie platov vo verejnom sektore, znižovanie sociálnych dávok a zvýšenie niektorých daní.

Rok 2011

Grécka kríza zasiahla politicky aj Slovensko. Začalo to tým, že nemecký parlament schválil posilnenie a rozšírenie právomocí záchranného fondu eurozóny EFSF, teda dočasného eurovalu. Na Slovensku začala verejná diskusia o dlhovej brzde. Vtedajšia slovenská premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde, kabinet neprešiel. Nakoniec však Slovensko uzavrelo ratifikáciu reformy eurovalu.

Rok 2012

V Grécku vládne nepokoj, ľudia proti úsporným opatreniam a prepúšťaniu v štátnej správe štrajkujú v uliciach. Krajine hrozil neriadený bankrot. Grécko sa nakoniec dohodlo na druhom 130-miliardovom záchrannom programe s účasťou súkromných investorov po tom, čo sa ukázalo, že prvý úver nebude Aténam stačiť. Inštitút finančnej politiky pri slovenskom ministerstve financií vtedy vypočítal, že bankrot Grécka by stál slovenských daňových poplatníkov 700 miliónov eur. Navyše by bol slovenský rozpočet ukrátený aj o úrokové príjmy vo výške 11 miliárd eur ročne. Za roky 2012 a 2013 by tak podľa inštitútu mohli náklady krachu Grécka pre Slovensko predstavovať spolu 723 mil. eur, čo v prepočte na jedného obyvateľa predstavuje 134 eur.

Rok 2013

Gréci pokračovali v nastavených úsporných opatreniach a reformách. Na trhoch bol relatívny pokoj. Všetko nasvedčovalo tomu, že krajina sa z problémov dostane.

Rok 2014

Grécko sa dostalo z recesie. Koncom roka však prišiel zvrat. V decembri 2014 sa gréckemu parlamentu nepodarilo ani na tretí pokus zvoliť nového prezidenta a krajina sa začala pripravovať na predčasné parlamentné voľby Od ich výsledkov záviselo pokračovanie úsporného kurzu v tejto vysoko zadlženej krajine.

Rok 2015

V Grécku vyhrala 25. januára predčasné parlamentné voľby radikálna ľavicová strana Syriza, ktorá uspela vďaka sľubom, že skončí s úspornými opatreniami v krajine. Začali sa týždňe neistoty, nakoľko nová grécka vláda na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom odmietala akékoľvek ústupky.

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #trojka veriteľov #eurozóna