Vyhovovať to môže napríklad aj podnikateľom z Prievidze Erikovi Mokrému a Štefanovi Takáčovi, ktorí si v USA čoskoro otvoria vlastné školiace centrum pre zváračov. Byť súčasťou biznisu v USA bolo vždy prestížne.
Jedným z dôvodov, prečo slovenskí investori skúšajú šťastie za hranicami, tak môže byť aj stúpajúca hodnota dolára. Podľa riaditeľa Finančného kompasu Maroša Ovčarika však pokles spoločnej európskej meny nie je dobrou správou pre menovú úniu. Klesajúci trend eura oproti americkému doláru vyplýva predovšetkým z aktuálneho spoločensko–politického diania.
„Dôvodmi sú stav ekonomiky a problémy v krajinách, ako je Grécko, ochladenie vzťahov s Ruskom a v neposlednom rade uvoľňovanie peňazí do obehu zo strany Európskej centrálnej banky,“ vysvetľuje Ovčarik.
Analytik Ovčarik však pokračuje, že zo slabšieho eura dokážu paradoxne niektoré ekonomiky vyťažiť. Klesajúca mena dokáže pomôcť predovšetkým firmám, ktoré vyvážajú tovar do krajín mimo eurozóny. Len bratislavský Volkswagen vyviezol v roku 2013 do zahraničia automobily v hodnote 6,8 miliardy eur. Išlo o veľké luxusné automobily značiek Volkswagen Touareg, Audi Q7 a v spolupráci s nemeckým závodom v Lipsku aj Porsche Cayenne. Do USA smerovalo zhruba desať percent ich exportu.
Iná situácia platí v prípade dovozu zo zahraničia. Niektorí slovenskí predajcovia elektroniky už teraz avizujú zdraženie na konci leta, keďže väčšina zariadení sa dováža z ázijských krajín, kde sa obchoduje v dolároch. Pre našich dovolenkárov by mal v krajinách mimo eurozóny zdražieť aj pobyt pri mori.
„V porovnaní s minulým rokom relatívne zdraželi ceny dovoleniek. Stalo sa tak prvýkrát za posledných päť rokov. Dôvodom nepriaznivého vývoja v tomto roku je najmä slabšie euro,“ poznamenala hovorkyňa UniCredit Bank Zuzana Ďuďáková.
Ceny pre našincov rástli v porovnaní s minulým letom najmä v severnej Afrike. Ich peňaženky viac zaťaží Egypt, kde si Slováci priplatia o 21 percent viac.
Napriek rastu cien sú však celkovo tieto krajiny pre Slovákov jedny z najlacnejších. Európska centrálna banka vyvolala začiatkom marca šok na trhoch, keď sa podľa vzoru USA rozhodla tlačiť nekryté peniaze. Celkovo chce do obehu pustiť až 1,1 bilióna nových eur, čo mesačne predstavuje 60 miliárd eur v každej členskej krajine. Obrovským finančným balíkom chce banka podporiť hospodársky rast a zastaviť pokles cien. Reakciou bol prepad eura oproti doláru na nové 11–ročné minimum a rast poskytnutých úverov pre firmy a domácnosti.
Krok Európskej centrálnej banky je však zlou správou pre ľudí s úsporami, ktorým sa znížili úrokové sadzby. Jednoduchšiemu obchodovaniu medzi Európskou úniou a USA hrá do kariet pripravovaný projekt Transatlantického partnerstva v oblasti obchodu a investícií. Cieľom je odstránenie technických a regulačných noriem.