Grécko na kraji priepasti

Grécka vláda totiž v sobotu zatiahla brzdu v rokovaniach s medzinárodnými veriteľmi. Nečakane stratila odvahu na prijatie tvrdého, ale nevyhnutného plánu spojeného s rastom daní a ohlásila na 5. júla referendum o prijatí reforiem.

Bez reforiem, ktorými by Gréci začali splácať svoje celkové dlhy na úrovni 275 miliárd eur, krajina príde o euro. Po návrate k drachme by zase Gréci prišli o úspory a krajina by zažila hospodársky šok, aj keď by sa spočiatku vyhla požadovaným škrtom. Medzinárodní veritelia (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.) by po Grexite prišli o pohľadávky voči Grécku a splatiť by ich postupne museli obyvatelia krajín, ktoré Grékom požičali. V prípade Slovenska by išlo o 1,5 miliardy eur. S reformami by si Gréci utiahli opasky, ale Európa by pokračovala v súčasnom raste.

Ešte v sobotu sa zdalo, že európski politici dajú Európskej centrálnej banke pokyn, aby prestala Grékom požičiavať. Keďže v utorok musia Gréci splatiť stámilióny, referendu by v takom prípade predchádzal bankrot a koniec nádejam. V nedeľu však šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem povedal, že centrálna banka ešte Grékom pomôže a rokovať sa bude ďalej. Bodku tak dá zrejme až nedeľné referendum.

Referendu dali grécki poslanci oficiálne zelenú pri hlasovaní v parlamente v noci zo soboty na nedeľu. Európski politici zostali ich rozhodnutím po piatich mesiacoch intenzívnych rokovaní a takmer dosiahnutí dohody nepríjemne zaskočení. Grécku vyprší v utorok záchranný program a prepadne im tak posledná časť z finančnej pomoci vo výške 7,2 miliardy eur, ktorú potrebujú jednak na vyplatenie miezd štátnym zamestnancom a dôchodkov, ale aj na splátku 1,6 miliardy eur Medzinárodnému menovému fondu.

Nateraz Grécko chráni pred bankrotom Európska centrálna banka, ktorá ani po víkendovom fiasku rokovaní ministrov financií eurozóny nezastavila súčasnú podporu gréckym bankám. Bežní Gréci však v panike z bankrotu krajiny a jej odchodu z eurozóny začali húfne vyberať peniaze z bánk. Viac ako tretine bankomatov v krajine už v sobotu došla hotovosť. Turisti, ktorí sa tam chystajú, by si preto so sebou mali vziať hotovosť. Za sobotu si vybrali Gréci z bánk približne jednu miliardu eur, pričom normálne to počas celého víkendu býva približne 30 miliónov eur. Za uplynulé dva týždne prišli tamojšie banky pre masívne výbery ľudí o viac ako 7 miliárd eur.

Európska centrálna banka doteraz poslala gréckym bankám 88 miliárd eur, aby ich „držala pri živote“. Podľa niektorých médií by mali grécke banky ostať zatvorené nielen dnes, ale celý týždeň, teda do rareferenda. Zároveň by sa mala zaviesť kapitálová kontrola, teda kontrola výberov z bankomatov.

Dohoda je stále reálna

Dohoda o finančnej pomoci Grécku výmenou za reformy je podľa veriteľov stále možná, aj keď si Gréci svojím víkendovým rozhodnutím sami zatvorili čiastočne dvere. „Dvere sú stále otvorené. Neboli to posledné rozhovory s Gréckom. Bola to grécka vláda, ktorá cúvla, proces sa neskončil, a pravdepodobne sa nikdy neskončí,“ povedal šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem. Podľa neho sú veritelia pripravení pomôcť Grécku a gréckym občanom aj po vypršaní záchranného programu koncom júna. „Podporíme zaistenie integrity a stability eurozóny a všetky rozhodnutia Európskej centrálnej banky,“ doplnil Dijsselbloem.

Podľa zahraničných komentátorov Grexit nateraz ešte nie je vôbec istý a aktuálna situácia zo strany veriteľov je pokus pritlačiť vládu premiéra Alexisa Tsiprasa k múru. Počíta sa totiž so scenárom, že bežní Gréci v nedeľňajšom referende podporia reformný program od veriteľov, a v tom prípade sa udejú aj zmeny v gréckej vláde. Portál Macro Polis píše, že ak si väčšina Grékov v nedeľu zvolí „áno“, bude to znamenať Tsiprasov politický koniec. Neskôr by sa tak k moci mohli dostať proeurópska socialistická strana Pasok, Nová demokracia a Komunistická strana Grécka (KKE), ktoré súhlasia s reformným programom a od začiatku vystupovali proti referendu.

Podľa prieskumu verejnej mienky od Kapa Research je za zotrvanie v eurozóne 47,2 percenta Grékov, proti je 33 percent, nerozhodnutých 18,4 percenta. Grécka vláda však vyhlásila referendum s tým, že radí Grékom, aby nepodporili návrhy veriteľov, teda, aby v referende označili „nie“ ďalším úsporným opatreniam. Na referendum v nedeľu reagovala aj britská stávková kancelária William Hill, ktorá od nedele prestala prijímať stávky na odchod Grécka z eurozóny, lebo drvivá väčšina ľudí stavila peniaze na Grexit. „Všetci veria, že Grécko tento rok príde o euro. Nevieme túto stávku vybalansovať, a tak ju sťahujeme z ponuky,“ uviedol hovorca stávkovej kancelárie Graham Sharpe.

Všetko bolo na dobrej ceste

Ešte do piatka večera to vyzeralo tak, že súčasná grécka vláda s veriteľmi nájdu spoločnú reč a dohoda o reformnom pláne Grécka bude na svete do soboty. Tsipras však svojich kolegov nepríjemne zaskočil polnočným vystúpením v parlamente, kde vyhlásil, že o ďalších úsporných opatreniach rozhodnú ľudia. Sklamaní ministri financií si v sobotu pri príchode na rokovanie s Grékmi nedávali servítky pred ústa.

„Je to smutný deň pre grécke obyvateľstvo. Som nemilo prekvapený vyhlásením referenda,“ povedal fínsky minister financií Alexander Stubb. Dodal, že plán B, teda odchod Grécka z eurozóny, začína byť plánom A. Rokovanie s Grékmi trvalo necelé tri hodiny, neskôr pokračovali ministri financií už bez gréckych predstaviteľov.

„Referendum v Grécku je zaujímavý nápad, ale prichádza veľmi neskoro,“ vyjadril sa pre novinárov slovenský minister financií Peter Kažimír. Pripomenul, že už pred časom nemecký minister financií Wolfgang Schauble navrhoval gréckej vláde, že sa má opýtať ľudu, či chcú pokračovať v úsporných opatreniach, ak to politicky vláda v krajine nevie presadiť. „Viac ako štyri mesiace sa nesústredíme na nič iné, len na to, ako splniť predvolebné sľuby Syrizy,“ povedal Kažimír.

Grécka vláda podľa jeho slov sľubovala Grékom „raj na zemi“, pritom už od začiatku vedela, že to nikdy nedosiahne. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v nedeľu v diskusnej relácii TA3 pripustil, že sa ráta so všetkými scenármi. „Áno, chceme, aby Grécko zostalo v eurozóne, ale nie za každú cenu. Všetci musíme hrať podľa pravidiel. Solidarita musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou, a tá súčasnej gréckej vláde chýba,“ zdôraznil Lajčák.

„Odchod Grécka z eurozóny vyzerá byť v tejto chvíli takmer nevyhnutným,“ uviedol pre nedeľňajšie vydanie denníka Die Presse rakúsky minister financií Hans Jörg Schelling. „Atény však musia najskôr požiadať o vystúpenie z Európskej únie, s čím musia súhlasiť ostatné členské štáty. Dosahy na iné krajiny zďaleka nebudú tak zlé ako v prípade Grécka. Je jasné, že jedna krajina za žiadnych okolností nemôže vydierať Európsku komisiu a štáty eurozóny,“ doplnil Schelling.

Francúzi stoja za Grékmi

Počas sobotňajšieho rokovania ministrov financií sa z ministrov postavil na stranu Grékov iba francúzsky minister financií Michel Sapin. „Grécko zostane súčasťou eurozóny. Referendum nás však zaskočilo. Francúzsko je pripravené nájsť riešenie pre Grécko pred 30. júnom aj po 30. júni,“ povedal Sapin. Ten už v exkluzívnom rozhovore pre denník Pravda tvrdo obhajoval Grékov s tým, že únia musí byť solidárna a krajine pomáhať ako vie.

„Musíme zvážiť súčasnú situácia a všetky možnosti. Vždy sme zdôrazňovali, že chceme, aby Grécko zostalo v eurozóne,“ povedal po rokovaniach s gréckou vládou eurokomisár pre hospodárstvo Pierre Moscovici. Podľa jeho slov dohoda nie je nedostupná, rozdiely medzi názormi Grékov a veriteľmi už v piatok neboli veľké.

Čo v prípade Grexitu?

Nad eurozónou sa počas najbližších dní až do nedeľňajšieho referenda bude vznášať „čierny oblak“ v podobe gréckeho odchodu z menového bloku. Ich odchod by mal najmä politické riziko, keďže by sa rozbehli debaty, či Grécko nebude nasledovať niekto ďalší, prípadne, či je potrebné vytvoriť nejaké pravidlá na opustenie eurozóny.

Malo by to aj ekonomické dosahy, a to aj napriek tomu, že eurozóna je lepšie pripravená na Grexit, ako to bolo v roku 2012. Očakáva sa značné zemetrasenie na finančných trhoch, podkopal by sa ekonomický sentiment, čo by mohlo viesť k spomaleniu ekonomického rastu. Grexit by však neviedol k priamej nákaze, ktorá by mohla doviesť mimo eurozóny niektorého z jej ďalších členov. Zavedený bol totiž Európsky stabilizačný mechanizmus, tzv. euroval. Ten môže finančne podporovať krajiny eurozóny, ktoré by sa vplyvom hypotetického Grexitu mohli dostať pod tlak trhov.