Grécko na kraji priepasti

, 29.06.2015 12:00
Grécko, banky
Grécki penzisti pred uzavretou bankou v meste Thessaloniki. Koncom mesiaca zvyčajne dostávali penzie. Podľa denníka Kathimerini sa niektoré pobočky bánk predsa len otvoria, aby si mohli penzisti zobrať peniaze, ktoré si nevybrali prostredníctvom kariet. Autor: ,

Po dramatickom víkende sú Gréci čoraz bližšie k bankrotu a Európa v obrovskej neistote.

Grécka vláda totiž v sobotu zatiahla brzdu v rokovaniach s medzinárodnými veriteľmi. Nečakane stratila odvahu na prijatie tvrdého, ale nevyhnutného plánu spojeného s rastom daní a ohlásila na 5. júla referendum o prijatí reforiem.

Bez reforiem, ktorými by Gréci začali splácať svoje celkové dlhy na úrovni 275 miliárd eur, krajina príde o euro. Po návrate k drachme by zase Gréci prišli o úspory a krajina by zažila hospodársky šok, aj keď by sa spočiatku vyhla požadovaným škrtom. Medzinárodní veritelia (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.) by po Grexite prišli o pohľadávky voči Grécku a splatiť by ich postupne museli obyvatelia krajín, ktoré Grékom požičali. V prípade Slovenska by išlo o 1,5 miliardy eur. S reformami by si Gréci utiahli opasky, ale Európa by pokračovala v súčasnom raste.

Ešte v sobotu sa zdalo, že európski politici dajú Európskej centrálnej banke pokyn, aby prestala Grékom požičiavať. Keďže v utorok musia Gréci splatiť stámilióny, referendu by v takom prípade predchádzal bankrot a koniec nádejam. V nedeľu však šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem povedal, že centrálna banka ešte Grékom pomôže a rokovať sa bude ďalej. Bodku tak dá zrejme až nedeľné referendum.

Referendu dali grécki poslanci oficiálne zelenú pri hlasovaní v parlamente v noci zo soboty na nedeľu. Európski politici zostali ich rozhodnutím po piatich mesiacoch intenzívnych rokovaní a takmer dosiahnutí dohody nepríjemne zaskočení. Grécku vyprší v utorok záchranný program a prepadne im tak posledná časť z finančnej pomoci vo výške 7,2 miliardy eur, ktorú potrebujú jednak na vyplatenie miezd štátnym zamestnancom a dôchodkov, ale aj na splátku 1,6 miliardy eur Medzinárodnému menovému fondu.

Nateraz Grécko chráni pred bankrotom Európska centrálna banka, ktorá ani po víkendovom fiasku rokovaní ministrov financií eurozóny nezastavila súčasnú podporu gréckym bankám. Bežní Gréci však v panike z bankrotu krajiny a jej odchodu z eurozóny začali húfne vyberať peniaze z bánk. Viac ako tretine bankomatov v krajine už v sobotu došla hotovosť. Turisti, ktorí sa tam chystajú, by si preto so sebou mali vziať hotovosť. Za sobotu si vybrali Gréci z bánk približne jednu miliardu eur, pričom normálne to počas celého víkendu býva približne 30 miliónov eur. Za uplynulé dva týždne prišli tamojšie banky pre masívne výbery ľudí o viac ako 7 miliárd eur.

Európska centrálna banka doteraz poslala gréckym bankám 88 miliárd eur, aby ich „držala pri živote“. Podľa niektorých médií by mali grécke banky ostať zatvorené nielen dnes, ale celý týždeň, teda do rareferenda. Zároveň by sa mala zaviesť kapitálová kontrola, teda kontrola výberov z bankomatov.

Dohoda je stále reálna

Dohoda o finančnej pomoci Grécku výmenou za reformy je podľa veriteľov stále možná, aj keď si Gréci svojím víkendovým rozhodnutím sami zatvorili čiastočne dvere. „Dvere sú stále otvorené. Neboli to posledné rozhovory s Gréckom. Bola to grécka vláda, ktorá cúvla, proces sa neskončil, a pravdepodobne sa nikdy neskončí,“ povedal šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem. Podľa neho sú veritelia pripravení pomôcť Grécku a gréckym občanom aj po vypršaní záchranného programu koncom júna. „Podporíme zaistenie integrity a stability eurozóny a všetky rozhodnutia Európskej centrálnej banky,“ doplnil Dijsselbloem.

Podľa zahraničných komentátorov Grexit nateraz ešte nie je vôbec istý a aktuálna situácia zo strany veriteľov je pokus pritlačiť vládu premiéra Alexisa Tsiprasa k múru. Počíta sa totiž so scenárom, že bežní Gréci v nedeľňajšom referende podporia reformný program od veriteľov, a v tom prípade sa udejú aj zmeny v gréckej vláde. Portál Macro Polis píše, že ak si väčšina Grékov v nedeľu zvolí „áno“, bude to znamenať Tsiprasov politický koniec. Neskôr by sa tak k moci mohli dostať proeurópska socialistická strana Pasok, Nová demokracia a Komunistická strana Grécka (KKE), ktoré súhlasia s reformným programom a od začiatku vystupovali proti referendu.

Podľa prieskumu verejnej mienky od Kapa Research je za zotrvanie v eurozóne 47,2 percenta Grékov, proti je 33 percent, nerozhodnutých 18,4 percenta. Grécka vláda však vyhlásila referendum s tým, že radí Grékom, aby nepodporili návrhy veriteľov, teda, aby v referende označili „nie“ ďalším úsporným opatreniam. Na referendum v nedeľu reagovala aj britská stávková kancelária William Hill, ktorá od nedele prestala prijímať stávky na odchod Grécka z eurozóny, lebo drvivá väčšina ľudí stavila peniaze na Grexit. „Všetci veria, že Grécko tento rok príde o euro. Nevieme túto stávku vybalansovať, a tak ju sťahujeme z ponuky,“ uviedol hovorca stávkovej kancelárie Graham Sharpe.

Všetko bolo na dobrej ceste

Ešte do piatka večera to vyzeralo tak, že súčasná grécka vláda s veriteľmi nájdu spoločnú reč a dohoda o reformnom pláne Grécka bude na svete do soboty. Tsipras však svojich kolegov nepríjemne zaskočil polnočným vystúpením v parlamente, kde vyhlásil, že o ďalších úsporných opatreniach rozhodnú ľudia. Sklamaní ministri financií si v sobotu pri príchode na rokovanie s Grékmi nedávali servítky pred ústa.

„Je to smutný deň pre grécke obyvateľstvo. Som nemilo prekvapený vyhlásením referenda,“ povedal fínsky minister financií Alexander Stubb. Dodal, že plán B, teda odchod Grécka z eurozóny, začína byť plánom A. Rokovanie s Grékmi trvalo necelé tri hodiny, neskôr pokračovali ministri financií už bez gréckych predstaviteľov.

„Referendum v Grécku je zaujímavý nápad, ale prichádza veľmi neskoro,“ vyjadril sa pre novinárov slovenský minister financií Peter Kažimír. Pripomenul, že už pred časom nemecký minister financií Wolfgang Schauble navrhoval gréckej vláde, že sa má opýtať ľudu, či chcú pokračovať v úsporných opatreniach, ak to politicky vláda v krajine nevie presadiť. „Viac ako štyri mesiace sa nesústredíme na nič iné, len na to, ako splniť predvolebné sľuby Syrizy,“ povedal Kažimír.

Grécka vláda podľa jeho slov sľubovala Grékom „raj na zemi“, pritom už od začiatku vedela, že to nikdy nedosiahne. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v nedeľu v diskusnej relácii TA3 pripustil, že sa ráta so všetkými scenármi. „Áno, chceme, aby Grécko zostalo v eurozóne, ale nie za každú cenu. Všetci musíme hrať podľa pravidiel. Solidarita musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou, a tá súčasnej gréckej vláde chýba,“ zdôraznil Lajčák.

„Odchod Grécka z eurozóny vyzerá byť v tejto chvíli takmer nevyhnutným,“ uviedol pre nedeľňajšie vydanie denníka Die Presse rakúsky minister financií Hans Jörg Schelling. „Atény však musia najskôr požiadať o vystúpenie z Európskej únie, s čím musia súhlasiť ostatné členské štáty. Dosahy na iné krajiny zďaleka nebudú tak zlé ako v prípade Grécka. Je jasné, že jedna krajina za žiadnych okolností nemôže vydierať Európsku komisiu a štáty eurozóny,“ doplnil Schelling.

Francúzi stoja za Grékmi

Počas sobotňajšieho rokovania ministrov financií sa z ministrov postavil na stranu Grékov iba francúzsky minister financií Michel Sapin. „Grécko zostane súčasťou eurozóny. Referendum nás však zaskočilo. Francúzsko je pripravené nájsť riešenie pre Grécko pred 30. júnom aj po 30. júni,“ povedal Sapin. Ten už v exkluzívnom rozhovore pre denník Pravda tvrdo obhajoval Grékov s tým, že únia musí byť solidárna a krajine pomáhať ako vie.

„Musíme zvážiť súčasnú situácia a všetky možnosti. Vždy sme zdôrazňovali, že chceme, aby Grécko zostalo v eurozóne,“ povedal po rokovaniach s gréckou vládou eurokomisár pre hospodárstvo Pierre Moscovici. Podľa jeho slov dohoda nie je nedostupná, rozdiely medzi názormi Grékov a veriteľmi už v piatok neboli veľké.

Čo v prípade Grexitu?

Nad eurozónou sa počas najbližších dní až do nedeľňajšieho referenda bude vznášať „čierny oblak“ v podobe gréckeho odchodu z menového bloku. Ich odchod by mal najmä politické riziko, keďže by sa rozbehli debaty, či Grécko nebude nasledovať niekto ďalší, prípadne, či je potrebné vytvoriť nejaké pravidlá na opustenie eurozóny.

Malo by to aj ekonomické dosahy, a to aj napriek tomu, že eurozóna je lepšie pripravená na Grexit, ako to bolo v roku 2012. Očakáva sa značné zemetrasenie na finančných trhoch, podkopal by sa ekonomický sentiment, čo by mohlo viesť k spomaleniu ekonomického rastu. Grexit by však neviedol k priamej nákaze, ktorá by mohla doviesť mimo eurozóny niektorého z jej ďalších členov. Zavedený bol totiž Európsky stabilizačný mechanizmus, tzv. euroval. Ten môže finančne podporovať krajiny eurozóny, ktoré by sa vplyvom hypotetického Grexitu mohli dostať pod tlak trhov.

Scenár, ak by Gréci v referende hlasovali proti prijatiu dohody s veriteľmi

  • Grécko by tak definitívne zbankrotovalo a odišlo z eurozóny. Spoločnú menu by používalo už iba 18 krajín vrátane Slovenska.
  • Európska centrálna banka by prestala podporovať grécke banky.
  • Spôsobilo by to prudké oslabenie eura.
  • Najväčším veriteľom Grécka je EFSF, teda euroval. Gréci z neho zatiaľ čerpali 142 miliárd eur. Ak by sa Grécko rozhodlo reštrukturalizovať tieto záväzky, tak by sa uplatnili garancie jednotlivých krajín v rámci EFSF. Členské krajiny by museli poslať do eurovalu hotovosť, z ktorej by sa vyplácali úroky. Slovensko vo forme garancií prispelo Grécku sumou takmer 1,5 miliardy eur. Hrubý dlh krajín eurozóny by sa síce nenavýšil, pretože európsky štatistický úrad Eurostat doň zahŕňa aj garancie eurovalu.
  • Problém by mali aj firmy s úhradami krátkodobých obchodných záväzkov.
  • Banky sa na niekoľko dní po bankrote krajiny zatvoria a peniaze na všetkých účtoch budú prekonvertované na drachmy.
  • V krajine by bola vyššia inflácia.
  • Grécko by bolo konkurencieschop­nejšie. Slabšia mena by zlepšila pozíciu domácich subjektov voči importérom a zvýšila by konkurencieschop­nosť exportérom na zahraničných trhoch.
  • Spôsobilo by to krátkodobý rast ekonomiky a zamestnanosti. V dlhodobom horizonte by krajina skončila v hlbokej a dlhotrvajúcej recesii.

Scenár, ak by Gréci v referende hlasovali za prijatie dohody s veriteľmi

  • Pravdepodobný pád gréckej vlády. K moci by sa mohli dostať proeurópsky orientované strany, ktoré sú za dohodu s veriteľmi.
  • Prijatie dohody na reformnom pláne krajiny by uvoľnilo zvyšnú časť z 240–miliardovej pomoci pre Grécko vo výške 7,2 miliardy eur.
  • Grécko by postupne znižovalo svoj dlh, ktorý dosahuje aktuálne 177 percent hrubého domáceho produktu.
  • Atény by museli ušetriť tento rok 2,69 miliardy eur, čo predstavuje 1,5 percenta hrubého domáceho produktu, a v budúcom roku 5,2 miliardy eur, čo je 2,9 percenta hrubého domáceho produktu.
  • Podľa reformných návrhov by sa v krajine zvýšila korporátna daň zo súčasných 26 na 28 percent.
  • Vek odchodu do dôchodku by sa posunul od roku 2022 zo súčasných 62 na 67 rokov.
  • Vláda by podľa dohody pristúpila k privatizácii.
  • Zvýšila by sa daň z pridanej hodnoty zo súčasných 13 na 23 percent. Trinásťpercentná daň by zostala pri základných potravinách, super znížená na úrovni 6 percent by bola pri farmaceutických potrebách, liekoch, knihách a divadlách DPH za elektrinu na úrovni 10 percent by sa mala zvýšiť na 13 percent. Viac by sa zdanili luxusné jachty, a to zo súčasných 10 na 13 percent.
  • Zrušili by sa aj výnimky z dane z pridanej hodnoty, ktoré sa uplatňujú na niektorých gréckych ostrovoch. Konkrétne ide o zrušenie 30–percentnej zľavy na DPH pre ostrovy v Egejskom mori.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Irigo veniec fialový

Irigo veniec fialový

19,99
Antúria ružová

Antúria ružová

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk