„Áno“ úsporám by dalo Grécku šancu na menu euro a veriteľom nádej, že krajina začne splácať dlh 275 miliárd eur vrátane 1,5 miliardy eur od Slovenska. „Nie“ v referende posunie Grécko mimo eurozóny, k vlastnej mene, prepadu úspor Grékov. Dlhy by namiesto Grékov splatili ľudia v krajinách, ktoré Grékom požičali. Kríza do eurozóny by zrejme neprišla, ale rast by sa spomalil. Dlhodobo bez zadlženého Grécka s nezodpovednou vládou by eurozóna mohla byť ekonomicky silnejšia.
V piatok boli zástancovia odmietnutia dohody na centrálnom aténskom Námestí Syntagma a v rovnakom čase zase tisícky proeurópsky orientovaných Grékov demonštrovali na mieste niekdajšieho antického štadióna.
Silnejší tábor sa zdá zatiaľ proeurópsky. Ak si Gréci zvolia v referende možnosť „áno“, v krajine by sa mohla vymeniť vládna garnitúra a je väčšia šanca, že sa nakoniec nová vláda dohodne s veriteľmi na reformnom programe. Tak by sa dostalo Grécko aj k finančnej injekcii, ktorú nutne potrebuje. Krajina s astronomickým dlhom na úrovni 177 percent hrubého domáceho produktu, s 26-percentnou nezamestnanosťou a podlžnosťami voči medzinárodným veriteľom v miliardách eur nemá inú možnosť, len opäť raz natiahnuť ruku a žiadať o externú pomoc.
Medzinárodný menový fond, ktorému Atény v utorok nesplatili 1,6 miliardy eur, pritom tvrdí, že krajina bude potrebovať až 52 miliárd eur do roku 2018, aby sa dostala zo súčasných problémov. Paradoxne, Gréci majú v referende hlasovať za druhý program 240-miliardovej pomoci, ktorý sa skončil v utorok. Vláda premiéra Alexisa Tsiprasa sa takmer päť mesiacov odmietala s veriteľmi dohodnúť, nevedela robiť ústupky, a preto im prepadla posledná časť z tohto finančného balíčka vo výške 7,2 miliardy eur.
Tsipras teraz len s horkosťou sleduje, ako sa mu situácia v krajine vymyká spod kontroly. Musel od pondelka na celý týždeň zatvoriť banky, zaviedol kapitálové kontroly, čo v praxi znamená, že si bežní Gréci môžu z bankomatov vyberať denne maximálne 60 eur. Väčšie vrásky na čele mu však robia dôchodcovia, ktorí od stredy stoja pred bankami a doslova nariekajú. Tento týždeň im grécka vláda poslala na účty dôchodky, no pre kapitálové kontroly si mohli vybrať len 120 eur zo svojej penzie.
Možnosť „nie“ spôsobí kolaps
Ak si Gréci v nedeľu zvolia „nie“ úsporným opatreniam, krajina bude mať zase o krok bližšie k vystúpeniu z eurozóny, ktorému sa však snažia veritelia za každú cenu vyhnúť. Tsipras so svojím ministrom financií Janisom Varufakisom však aj v piatok večer v uliciach Atén ľudí presviedčali, aby zajtra zvolili odmietavý postoj, a tak by mala tamojšia vláda v rukách silný mandát na vyrokovanie lepších podmienok s veriteľmi. Ministri financií eurozóny sa však tento týždeň vyjadrili jasne – grécke „nie“ neznamená z ich strany ústupky.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Dráma sa ešte nekončí.
Slovenský minister financií Peter Kažimír pritom tvrdí, že ďalšie rokovania o novom programe pomoci budú náročné. „Tretí balík pomoci, ktorý by Gréci žiadali z trvalého eurovalu (ESM), je podľa neho na základe zmlúv ratifikovaných v parlamentoch krajín eurozóny ešte prísnejší ako dovtedajšie programy,“ povedal v piatok Kažimír. Tsipras tvrdí, že nech ľudia v referende budú hlasovať akokoľvek, dohodu s veriteľmi podľa jeho slov uzavrie vláda do 48 hodín. Mnohí ekonómovia však o tom pochybujú, dokonca aj samotná Európska komisia. „Pokiaľ budú Gréci hlasovať za ,nie‘, grécka pozícia sa dramaticky oslabí. Dokonca aj v prípade, že budú hlasovať za ,áno‘, bude rokovanie komplikované,“ povedal v piatok predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
V prípade referenda počítajú európski politici s tým, že bežní Gréci podporia reformný program od veriteľov, a teda sa udejú aj zmeny v gréckej vláde. Ak si väčšina Grékov v nedeľu zvolí „áno“, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou znamenať Tsiprasov politický koniec. Neskôr by sa tak k moci mohla dostať proeurópska socialistická strana Pasok, Nová demokracia a Komunistická strana Grécka (KKE), ktoré súhlasia s reformným programom a od začiatku vystupovali proti referendu. Šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem v piatok zdôraznil, že Grécko bude musieť v každom prípade pristúpiť k rozpočtovým opatreniam. „Každý politik, ktorý tvrdí, že to v prípade "nie“ v referende nebude nutné, robí zo svojich ľudí hlupákov," dodal Dijsselbloem. Tsipras požaduje od veriteľov okrem zmiernenia úsporných opatrení aj odpustenie 30 percent štátneho dlhu.
Nateraz ani Európska centrálna banka nevie, ako sa zachová v prípade, ak by Gréci vyjadrili nesúhlas s ďalšími úspornými opatreniami v krajine. „Nedokážem v predstihu odpovedať na túto otázku. Bude to rozhodnutie Rady guvernérov ECB. Budeme musieť čakať na to, ako vyhodnotí situáciu Rada guvernérov ako celok,“ vyhlásil v piatok viceguvernér ECB Vitor Constancio. Doteraz práve ECB držala tamojší bankový systém nad vodou. Do dnešného dňa poslala gréckym bankám takmer 90 miliárd eur. Grécka vláda pritom do 20. júla musí ECB zaslať 3,5-miliardovú splátku, zatiaľ nikto nevie, odkiaľ na to vezmú, ak dovtedy nebude dohoda medzi Gréckom a veriteľmi schválená. Omeškanie platby znamená insolventnosť bánk, teda ukončenie prístupu k ich peniazom, čo by viedlo k ich krachu, vlastnej mene, dvojakým cenovkám a bližšie k opusteniu eurozóny.
Prieskumy sú optimistické
Prieskumy verejnej mienky pred referendom predpovedali optimistický scenár ďalšieho vývoja v Grécku. V zajtrajšom referende by mohol s miernym náskokom zvíťaziť tábor stúpencov dohody s medzinárodnými veriteľmi. Za prijatie úsporných opatrení, ktorými veritelia podmieňujú ďalšiu finančnú pomoc, sa v aktuálnom prieskume vyslovilo 44,8 percenta voličov. Dohodu odmietlo 43,4 percenta respondentov, nerozhodnutých bolo 11,8 percenta. Prieskum uskutočnila agentúra ALCO. V prvom celonárodnom prieskume po schválení zákonov o vypísaní referenda presvedčivo zvíťazili odporcovia úsporných opatrení. Pomer síl sa začal podľa analytikov meniť v prospech stúpencov dohody po tom, čo grécka vláda v nedeľu rozhodla o zatvorení bánk. Podľa gréckych stávkových kancelárií je 65 percent stávok týkajúcich sa referenda podaných na možnosť, že Gréci prijmú návrhy veriteľov.
Slovensko by aj v prípade nedohody nemuselo dosahy výraznejšie pocítiť. Podľa Kažimíra je totiž krajina dobre pripravená, nachádza sa v dobrej fáze ekonomického cyklu z hľadiska ekonomického rastu, tvorby pracovných miest, domáceho dopytu či investovania. V dobrej kondícii je na základe strestestov aj bankový sektor a štát má dostatočnú rezervu aj na financovanie svojho dlhu, ak by bol problém dostať sa k peniazom na finančných trhoch. „Isté obavy z prenosu od našich obchodných partnerov možno očakávať, ale budeme musieť počkať na vývoj v najbližších týždňoch a mesiacoch,“ dodal Kažimír.