Majú obavy, že keby skutočne došlo na Grexit, teda k odchodu Grécka z eurozóny, mohli by zostať izolované v dvojrýchlostnej Európe. Samotná eurozóna netrpezlivo čaká nielen na výsledok nedeľňajšieho referenda, ale aj na to, čo to bude znamenať pre budúcnosť spoločnej meny.
Stredoeurópske krajiny EÚ, ktoré ešte nepoužívajú euro, sa obávajú, že ak Grécko eurozónu opustí, eurozóna sa zmení. A to tak, že zvyšných 18 krajín, ktoré si zachovajú jednotnú menu, sa posunie k hlbšej integrácii, aby solidárne potvrdili záväzok euro udržať.
Kým ale tento krok by členov eurozóny zblížil, od krajín mimo eurozóny, a to najmä tých v strednej Európe, z ktorých niektoré sú ďalej od prijatia spoločnej meny, by ich, naopak, vzdialil. Hoci všetky sa zaviazali nakoniec sa pripojiť k euru, keď vstupovali do EÚ, rozhodujúci krok nie sú ochotné urobiť.
Víťaz nedávnych prezidentských volieb v Poľsku Andrzej Duda povedal, že je proti prijatiu eura, kým poľské mzdy nebudú dosahovať západoeurópske úrovne. To je ale otázka najmenej jednej generácie: priemerný mesačný plat v Poľsku je v súčasnosti zhruba na tretine úrovne v Nemecku. Dosluhujúci prezident Bronislaw Komorowski prijal ústretovejší postoj, keď povedal, že by sa Poľsko malo pripojiť k euru, až bude pripravené.
Dudová strana, opozičná Právo a spravodlivosť, vedie v prieskumoch verejnej mienky pred jesennými parlamentnými voľbami a používa rozhodnú rétoriku namierenú proti euru. Kandidátka Práva a spravodlivosti na premiérku Beata Szydlová povedala, že je „šťastie“, že Poľsko nevstúpilo do eurozóny v roku 2012, ako k tomu vyzýval bývalý premiér Donald Tusk v roku 2008.
„Je zrejmé, že nadšenie pre spoločnú menu je dnes nižšie, to je ale dôsledkom situácie v eurozóne,“ povedal Tusk internetovému denníku Politico. „V Poľsku je takmer úplná politická zhoda, že Poľsko sa pripojí k eurozóne, ale len po stabilizácii situácie v oblasti a až Poľsko splní kritériá, ktoré ešte nedosiahlo“.
Maďarský premiér Viktor Orbán má komplikovaný vzťah s EÚ a politikou jeho vlády je uisťovať Maďarov, že krajina sa bude dlhodobo držať vlastnej meny, forintu. Kríza v Grécku len poslúžila k obhajobe tohto postoja. „Maďarsko nemá náladu prijať hlbšiu integráciu,“ povedal analytik pre Európsku úniu v Poľskom inštitúte pre medzinárodné záležitosti Sebastian Plóciennik. „Nie je tam žiadna diskusia o rýchlom pristúpení k eurozóne.“
Česká republika dátum prijatia eura nestanovila, hoci rok 2020 je spomínaný ako možný termín. Záujem verejnosti prijať euro je nízky. Prieskum Eurobarometra v apríli zistil, že 70 percent Čechov je proti prijatiu novej meny. Proti je tiež 53 percent Poliakov.
V júni skupina takzvaných „piatich prezidentov“ predstavila plán na posilnenie eurozóny, ktorý by zahŕňal vymenovanie ministra financií pre menu a bankovú úniu. Plán je považovaný za model pre prípadné smerovanie k užšej integrácii eurozóny. Ostatné krajiny by okamžite uviazli mimo integrovanejšej eurozóny a pravdepodobne by boli vynechané z niektorých najdôležitejších rozhodovacích procesov, čo by prakticky vytvorilo dva stupne členstva v EÚ.
Pre Stredoeurópanov bola doteraz táto myšlienka neprijateľná. V prípade Grexitu by ale už „pojem dvojrýchlostnej Európy nebol tabu,“ povedal Adriano Bosoni, ktorý je európskym analytikom v ústave pre geopolitické štúdie Stratfor.
Pre Poľsko, ktoré sa dlho pokúšalo zvýrazniť svoju úlohu v Európe, by tento vývoj bol obzvlášť nevítaný. Varšava vníma euro viac z politického ako z ekonomického hľadiska a má pocit, že v čase rastúceho ohrozenia zo strany Ruska má zmysel byť súčasťou akéhokoľvek západného zoskupenia.
„Nielen z ekonomického, ale aj z politického hľadiska je Poľsko v srdci Európy,“ povedal Tusk. Poľský minister financií Mateusz Szczurek nedávno vyjadril podporu pripojenia Poľska k eurozóne. Aj keď si dal pozor, aby nespomenul žiadny konkrétny dátum, povedal, že krajina sa skôr či neskôr pripojí k spoločnej mene a že prijatie eura by pre Poľsko bolo „zodpovedným“ rozhodnutím.
„Naša stratégia je dlhodobá,“ povedala Joanna Bezaová-Bojanowská z makroekonomického odboru poľského ministerstva financií. „Ak sa eurozóna stane opäť silná, potom si myslíme, že vstup do nej bude pre Poľsko prínosom.“
Analytici hovoria, že ide o signál, že Varšava nechce zostať mimo jadro EÚ. Ale s euroskeptickou stranou vedúcou v prieskumoch verejnej mienky vyzerá pravdepodobnejšie, že krajina je unášaná k periférii.
Do istej miery už predel medzi členmi a nečlenmi eurozóny existuje. V diskusii nad tým, ako riešiť grécku krízu, bola stredná Európa ponechaná bokom. Tiež sa jej napriek účasti na diskusiách o bankovej únii netýkajú regulácie bankových systémov eurozóny z veľkej časti vo vlastníctve investorov zo západnej Európy.
„Systém dvojrýchlostnej EÚ už existuje,“ povedal predseda varšavského Centra pre sociálny a ekonomický výskum Chris Hartwell. „O mnohých zmenách, o ktorých sa diskutuje v rámci väčšej hospodárskej únie, skutočne rozhodujú krajiny eurozóny.“
Je ťažké predpovedať, aké finančné dôsledky na strednú Európu by mal odchod Grécka z eurozóny, ale väčšina ekonómov je presvedčená, že región bude pomerne chránený pred akýmikoľvek priamymi následkami. „Neexistujú takmer žiadne cesty, ktorými by (stredná Európa) mohla byť zasiahnutá v prípade Grexitu,“ uviedli v nedávnej správe ekonómovia Erste Group.
Avšak existuje veľa nepriamych väzieb, pretože eurozóna absorbuje značnú časť vývozu z regiónu. Banky z eurozóny sú tiež v regióne významne zastúpené a každé rozhodnutie, ktorým by zadržiavali finančné prostriedky určené ich stredoeurópskym pobočkám by mohlo viesť k úverovej kríze.
„Ak by Grexit viedol k finančným otrasom a slabšiemu rastu v širšej eurozóne, väčšina krajín strednej a juhovýchodnej Európy by bola tvrdo zasiahnutá,“ varoval vo svojej poznámke ekonóm pre rozvíjajúce sa trhy v spoločnosti Capital Economics William Jackson.
Meny v regióne už v dôsledku neistoty významne stratili na hodnote: ako poľský zlotý, tak maďarský forint za posledný mesiac stratili voči euru okolo dve percentá.