Mlieko nevynáša, 26 fariem za rok padlo

Embargo na dovoz mlieka z Európy do Ruska, ale aj zrušenie kvót na vývoz mlieka spôsobujúce na trhu prebytok tlačia ceny mlieka nadol.

06.07.2015 12:00
mlieko, mliekari, protest Foto: ,
Slovenskí farmári a mliekari protestovali v apríli 2015 proti zrušeniu mliečnych kvót a nízkym výkupným cenám mlieka.
debata (27)

Tie tak klesli z minuloročných v priemere 35 centov na tohtoročných ani nie 28. Spomínané dôvody majú patriť k najvážnejším, ktoré priamo ohrozujú existenciu slovenských chovateľov dobytka. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory za posledný rok dôsledkom týchto udalostí bolo nútených zrušiť svoje farmy 26 chovateľov.

"Mliekareň v mojom okolí nechce kúpiť mlieko za drahšie ako za 22 centov za liter. Skúste vyžiť z 22 centov za liter, ak je výrobná cena litra mlieka vyše tridsať centov,“ s plačom hovorí chovateľ hovädzieho dobytka, ktorý si neželá byť menovaný. "Mliekareň radšej uprednostní mlieko zo zahraničia, pretože je lacnejšie,“ dodáva.

Skončilo 26 z celkovo 550 chovateľov

„Niektoré výkupné ceny v mliekarňach sú skutočné pre chovateľov likvidačné,“ potvrdzuje Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Podľa komory je tak celkovo až 26 chovateľov z 550, ktorí museli počas posledného roka rušiť svoje farmy. "Niektorí sa rozhodli ešte predtým, ako sa od apríla zrušili kvóty na mlieko,“ konštatuje podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Alexander Pastorek.

Dôvodom má byť podľa poľnohospodárov a potravinárov prebytok mlieka na trhu spôsobený embargom na dovoz mlieka do Ruska na jednej strane a na druhej znížením exportu do Číny. V Európe tak vznikol obrovský prebytok mlieka a tým, že sa kvóty zrušili, prebytok sa tlačí aj na slovenský trh. Poľnohospodári sa boja, aby sa nenastalo to, čo počas krízového roku 2009, keď museli chovy zavrieť desiatky chovateľov.

Ministerstvo pôdohospodárstva sa síce rozhodlo, že zvýši príspevok na dojnicu, v praxi by tak mal chovateľ podľa prepočtov komory dostať na kilo mlieka päť centov. Stále to však nestačí, hovorí Milan Semančík. „V Maďarsku napríklad dostávajú na jeden kilogram mlieka viac, a to desať centov,“ konštatuje Semačík.

Ministerstvo sa snaží podporiť obchod s Čínou

„Pokiaľ by bola cena na úrovni predchádzajúceho roka, a to 35 centov, tak tých 5 centov by riešilo vec, lebo by sme sa dostali na úroveň výrobných nákladov a tí lepší by boli v zisku,“ dodáva.

Ak by sa však stalo, že prepad cien bude pokračovať a cena pôjde na dvadsaťpäť centov, tak rozdiel medzi výrobným nákladom a cenou má byť pätnásť centov. S tým, že aj po podpore päť centov vznikne chovateľovi strata desať centov.

Za riešenie situácie poľnohospodári považujú stanovenie minimálnej ceny, o návrhu sa však už rezort pôdohospodárstva vyjadril ako o nereálnom. Ďalším riešením by podľa poľnohospodárov mohlo byť vyvážanie mlieka do tretích krajín. „Hovoríme o podpore exportu. Je treba, aby sme tú surovinu odtiahli z európskeho trhu a znížili tak tlak na znižovanie cien,“ skonštatoval Semančík.

Podľa zástupcov rezortu pôdohospodárstva, naopak, spracovateľom mlieka nič nebráni exportu do tretích krajín. „Nie je však reálne očakávať, že Európska komisia pristúpi k obnoveniu exportných náhrad s ohľadom na dohody v rámci Svetovej obchodnej organizácie. MPRV¤SR intenzívne pracuje na dohode s Čínou na získanie všetkých potrebných povolení na dovoz mlieka a mliečnych výrobkov do Číny. Tento proces je však časovo veľmi náročný a je ťažké odhadnúť horizont dosiahnutia tejto dohody,“ hovorí Peter Hajnala, hovorca ministerstva pôdohospodárstva.

Pomôže mlieku nižšia sadzba DPH?

Mohlo by teda pomôcť zníženie DPH na mlieko? Vláda zvažuje zaradiť čerstvé mlieko medzi základné potraviny, pri ktorých sa má daň z pridanej hodnoty znížiť z 20 na 10 percent. „Uvidíme, aký bude vlastne dôsledok zníženia DPH. Všetko bude závisieť aj od toho, ako sa budú správať obchodníci, či to premietnu do konečných cien na pultoch svojich obchodov, alebo sa budú nejakým spôsobom snažiť cenu vyrovnať na predchádzajúcu úroveň,“ hovorí podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Dušan Janíček.

„Môže to situáciu zlepšiť v tom, že sa bude mlieko lepšie predávať,“ konštatuje Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu. Zástupcovia slovenského poľnohospodárstva nie sú v regióne jediní, ktorí sú nespokojní so súčasným stavom. Svoje výhrady k zrušeniu kvót či embargu deklarujú všetci farmári regiónu V4. Plánujú túto situáciu riešiť aj ďalej. „Európska únia sa musí zaoberať týmto problémom. Oni prijali rozhodnutie na zrušenie kvót. Musia hľadať riešenia,“ povedal Semančík.

"Na obdobný krok by bola nutná hlboká kríza v sektore mlieka a politická podpora rozhodujúcich štátov Európskej únie, " dodáva Peter Hajnala.

Na zrušenie kvót sa napríklad pripravovali farmári z Holandska, Belgicka či Nemecka aj tak, že rozširovali ustajňovacie priestory, chystali lepší genetický materiál či plánovali zvýšiť produkciu mlieka. Produkcia mlieka pritom rastie v celej Európe. Počas minulého roku sa mala zvýšiť až o 6,5 miliardy kilogramov, čo predstavuje asi 7-násobok ročnej produkcie Slovenska. Slovenským farmárom by mohol pomôcť aj spotrebiteľ. Slováci však patria oproti západnej Európe k slabším konzumentom mlieka a mliečnych výrobkov.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #mlieko