Riešenie gréckej dlhovej krízy musí byť sociálne spravodlivé a ekonomicky udržateľné, povedal v stredu vo svojom vystúpení v Európskom parlamente grécky premiér Alexis Tsipras.
Poznamenal, že v uplynulých viac ako piatich rokoch bola jeho krajina laboratóriom úsporných opatrení, ktoré nefungovali. Súčasný grécky problém je podľa neho prejavom neschopnosti eurozóny riešiť dlhovú krízu.
Návrhy gréckej strany sa podľa Tsiprasa budú sústreďovať na skutočnú zmenu krajiny, ide o vierohodné reformy zabezpečujúce spravodlivé rozdelenie nákladov. Obsahujú vraj tiež predstavu ako riešiť udržateľnosť gréckeho dlhu. Súčasťou by mal byť tiež silný investičný program, ktorý by bojoval s nezamestnanosťou a podporoval investície a rozvoj podnikania.
„Európa je na zásadnej križovatke. To, čo dnes označujeme za grécku krízu, je prejavom neschopnosti eurozóny nájsť trvalé riešenie obnovujúcej sa dlhovej krízy. Nie je to grécky problém, je to európsky problém. A európske problémy potrebujú európske riešenia,“ vyhlásil okrem iného Tsipras.
Jeho vystúpenie na pléne europarlamentu bolo búrlivé, niekoľkokrát ho prerušil potlesk ľavicových poslancov.
Grécky premiér europoslancov oslovil ráno po mimoriadnom summite eurozóny, na ktorom dali lídri krajín platiacich eurom Grécku do nedele čas na konečnú dohodu. Tsipras potvrdil, že ešte v stredu Atény pošlú Európskemu stabilizačnému mechanizmu (ESM) žiadosť o novú finančnú pomoc. Do štvrtka by mala grécka vláda predložiť partnerom vierohodný a rozsiahly zoznam reforiem, ktoré chce v krajine urobiť.
Gréci v nedeľu v referende jednoznačne odmietli predstavu reformných krokov, ktoré navrhovala trojica veriteľských inštitúcií – Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka. Výsledok referenda grécky premiér v europarlamente označil za odvážnu voľbu v čase tvrdého tlaku a zatvorených bánk. „Nebolo to rozhodnutie prerušiť rozhovory s Európou,“ povedal Tsipras.
Tsipras sa domnieva, že v najbližších dňoch sa „výzvy terajšej kritickej doby“ podarí vyriešiť v najlepšom záujme Grécka aj eurozóny.
Správa, ktorú referendum vyslalo, je podľa neho „krištáľovo jasná“ v tom, že EÚ bude buď demokratická alebo bude čeliť veľkým ťažkostiam s prežitím za ťažkých okolností. Grécky premiér tak narážal na pondelkové vystúpenie šéfa Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera, ktorý po nedeľňajšom referende žiadal vysvetlenie, čo vlastne jeho výsledok znamená.
Tsipras ale vo vystúpení odmietol, že za grécke problémy sú zodpovední „podlí cudzinci“. „Grécko sa dostalo na hranu bankrotu, pretože počas mnohých rokov grécke vlády vytvárali vládu klientelizmu, posilňovali korupciu, vytvárali a udržiavali prepojenie medzi ekonomickou a politickou mocou,“ vypočítal ľavicový premiér. Pripomenul, že podľa štúdie Credit Suisse 56 percent gréckeho národného bohatstva má v rukách len desatina občanov.
Doterajšie programy pomoci krajine podľa Tsiprasa situáciu len zhoršili. „Žiadna z reforiem nepomohla, nezlepšila prácu a efektívnosť štátnej správy. Tá pracovala skôr pre svoje záujmy než pre spoločné dobro,“ podotkol.