Nový projekt, tzv. Juhoeurópsky plynovod, by mal po roku 2018 ročne privádzať do Európy 47 miliárd metrov kubickcých plynu od ruskej spoločnosti Gazprom. Grécky minister pre energetiku Panajotis Lafazanis povedal, že vďaka projektu vznikne v Grécku asi 20.000 pracovných miest.
Lafazanis predstavil predbežné plány projektu riaditeľom gréckych energetických firiem a sľúbil, že vláda nedovolí, aby ju európske inštitúcie komandovali. Energetická dohoda s Ruskom je podľa ministra dôležitou súčasťou gréckej „mnohostrannej“ zahraničnej politiky.
Politici v EÚ sa obávajú, že Rusko by mohlo využiť krízu a vtiahnuť Grécko viac pod svoj vplyv. EÚ naopak usiluje o zníženie závislosti na Gazprome a tvrdí, že juhovýchodná Európa by mala dovoz tejto suroviny diverzifikovať a dať prednosť zvýšeniu objemu dodávok zemného plynu z Azerbajdžanu.
Plánovaná dohoda s Gréckom prichádza po tom, čo Rusko na konci minulého roka opustilo plány na výstavbu plynovodu South Stream. Ten mal ročne privádzať do Európy 63 miliárd metrov kubických plynu a obísť Ukrajinu. Jeho trasa mala viesť Čiernym morom do Bulharska. Moskva namiesto toho predstavila projekt Turkish Stream, ktorým má tiecť rovnaký objem plynu na južné pobrežie Čierneho mora a odtiaľ do Grécka. Odborníci sú však skeptickí a neveria, že by mohol byť plynovod postavený v najbližších rokoch, ak na neho nebude dostatok financií.
Brusel sa postavil proti plynovodu South Stream, pretože je podľa neho v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Tá bráni Gazpromu byť ako dominantným dodávateľom plynu, tak aj dominantným distribútorom. Európska komisia trvá na tom, že prípadný plynovod cez Grécko bude mať rovnaké problémy s obmedzením hospodárskej súťaže.