Podľa agentúry AFP mu záleží najmä na výmene gréckych obligácií v hodnote 27 miliárd eur medzi Európskou centrálnou bankou (ECB) a Európskym stabilizačným mechanizmom (ESM). To by podľa neho zjednodušilo Grécku situáciu a uľahčilo by mu splácanie dlhov.
Ide ešte o plán Tsakalotosovho predchodcu Janisa Varufakise, ktorý navrhoval, aby ESM prevzal od ECB tieto dlhopisy v rámci takzvaného swapového obchodu. Pre Grécko by to predstavovalo novú úverovú dohodu, ktorá by podľa Varufakisových predstáv bola na 30 rokov pri relatívne nízkom úroku 1,5 percenta.
Atény by potom boli schopné zaplatiť dlh 6,7 miliardy eur, ktorý musí vrátiť ECB v priebehu júla a augusta. A Grécko by tiež mohol konečne ťažiť z výhod kvantitatívneho uvoľňovania, teda akéhosi tlačenia nových peňazí a nákupov vládnych dlhopisov. Pre svoje dlhové problémy je Grécko jedinou krajinou eurozóny, ktorá z toho neprofitovala.
Celkovo Atény v rámci svojho najnovšieho návrhu chcú od ESM získať 53,5 miliárd eur. Grécka vláda kvôli tomu pripravila nový plán reforiem, ktorý sa však do značnej miery zhoduje s nedávno odmietnutými návrhmi veriteľov a obsahuje napríklad ďalekosiahle reformy dôchodkového systému a daní.
Grécko čelí hrozbe bankrotu. K 30. júnu nesplatilo 1,6 miliardy eur Medzinárodnému menovému fondu (MMF), čím sa krajina stala prvou vyspelou ekonomikou v histórii organizácie, ktorá včas nesplatila pôžičku. Celkovo Grécko dlhuje MMF 20 miliárd eur.