Grécky parlament v noci z piatka na sobotu schválil použitie reformných návrhov gréckej vlády pri rokovaniach s veriteľmi o novej finančnej pomoci. Informovala o tom agentúra AP. Návrhmi sa budú v sobotu popoludní zaoberať ministri financií eurozóny, ktorí rozhodnú, či má zmysel rokovať o poskytnutí pomoci.
Tsipras sa však musel spoľahnúť na hlasy opozície, pretože sa hlasovania zdržalo osem poslancov jeho strany, dvaja hlasovali proti a sedem na hlasovanie neprišlo. Nakoniec získal 251 hlasov poslancov z tristočlenného parlamentu.
Nová zmluva o pomoci podľa Tsiprasa má byť uzavretá na obdobie troch rokov, čo má vytvoriť priestor na stabilizáciu gréckej ekonomiky a umožní sa zbaviť paniky z grexitu. Referendum podľa premiéra nebolo o vystúpení z eurozóny, ale o posilnení vyjednávacej pozície Grécka. Za úspech považuje to, že sa prvýkrát na stôl dostala možnosť reštrukturalizácie gréckeho dlhu.
V piatok návrhy posudzovali zástupcovia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Reformné návrhy gréckej vlády hodnotia kladne a považujú ich za základ pre rokovania o novom balíku pomoci v hodnote 74 miliárd eur . Uviedol to zdroj agentúry AFP. Nový balík pomoci by podľa zdroja zahŕňal 58 miliárd eur z Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) a 16 miliárd eur od MMF.
„Tieto tri inštitúcie (EK, ECB a MMF) sa dohodli, že dajú kladné hodnotenie reformnému návrhu zaslanému vo štvrtok gréckou vládou,“ povedal zdroj.
Podľa zdroja agentury Reuters, ktorý pozná situáciu, je teraz „stopercentne isté“, že ministri financí eurozóny se dohodnú na začatí rozhovorov o novom záchrannom programu pro Grécko.
Grécky minister financií Euklidis Tsakalotos v piatok vyjadril presvedčenie, že medzinárodní veritelia prijmú mnohé z gréckych požiadaviek na zmiernenie podmienok splácania gréckeho dlhu. Niektorí európski partneri, ako Francúzsko alebo Taliansko, vyjadrovali ohľadom celkovej dohody skôr optimizmus, avšak Nemecko alebo Holandsko boli oveľa obozretnejší. Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert dokonca naznačil, že grécke návrhy musia ísť výrazne ďalej, než požadovali v júni medzinárodnej veritelia, aby Atény mohli získať novú finančnú pomoc.