Financovanie a dlh
Grécko žiada o trojročný úver vo výške aspoň 53,5 miliardy eur na pokrytie svojich finančných potrieb v rokoch 2015 až 2018. Tiež požaduje reštrukturalizáciu dlhu a revíziu svojho dlhodobého dlhu splatného po roku 2022. Skoršie návrhy mali byť výmenou za predĺženie päťmesačného existujúceho záchranného programu úverovej pomôcť v hodnote 15,5 miliardy eur a nezahŕňali žiadnu reštrukturalizáciu dlhu. Fiškálne ciele zostávajú rovnaké s prebytkom primárneho rozpočtu 1, 3, a 3,5 percenta hrubého domáceho produktu v rokoch 2015 až 2018, a to aj napriek signálom, že sa stav gréckej ekonomiky za posledné dva týždne zhoršil kvôli obmedzeniu kapitálových tokov a zatvoreným bankám.
Daňová reforma
Grécka vláda prijala s niekoľkými výnimkami návrhy veriteľov k dani z obratu a zdanenia právnických osôb. Vláda navrhuje odstrániť úľavu pri dani z obratu na ostrovoch postupne do konca roka 2016, namiesto toho, že to vykoná okamžite. Okamžité má toto opatrenie byť len pri ostrovoch s oveľa vyššími príjmami, kroré sú populárne turistické destinácie. Usiluje sa tiež o udržanie hotelov v zníženej 13-percentnej sadzbe dane z pridanej hodnoty, namiesto štandardných 23 percent.
Dôchodková reforma
Vláda sa zhoduje s veriteľmi na zrušení predčasných odchodov do dôchodku a predpokladá úspory vo výške 0,25 až 0,5 percenta HDP v roku 2015 a jedného percenta HDP v roku 2016. Opatrenie má byť vykonané okamžite, v súlade s predchádzajúcimi požiadavkami veriteľov. Navrhuje zavedenie „nulového deficitu“ vo fondoch u doplnkových a paušálnych penzií, čo je opatrenie vypracované už v roku 2012, ktoré by malo platiť od októbra namiesto toho, aby účinok bol okamžitý. Aj keď súhlasí s tým, aby sa odstránili doplnkové príspevky na nízke dôchodky do konca decembra 2019, chce začať znižovať tieto dávky až od marca 2016, namiesto toho, aby to urobila hneď.
Fiškálne a štrukturálne opatrenia
Grécko chce postupne do konca roka 2017 zvýšiť paušálne platby dane z príjmov právnických osôb na 100 percent, čo má byť súčasťou krokov zamedzujúcich daňovým únikom. Taktiež navrhuje odstrániť zvýhodnený daňový režim pre poľnohospodárov do konca roku 2017. Veritelia chceli, aby sa tieto kroky zrealizovali do konca roka 2016.
Vláda podľa všetkého ustupuje od svojich vlastných skorších návrhov na škrty vo výdavkoch na obranu, keď ponúka znížiť výdavky o 100 miliónov eur v roku 2015 a o 200 miliónov eur v roku 2016. Pritom predtým navrhovala znížiť vojenské výdavky o 200 miliónov eur v roku 2016 a o 400 miliónov eur v roku 2017. Veritelia sa usilovali o okamžité zníženie ročných vojenských výdavkov o 400 miliónov eur.
Zníženie úspor chcú Atény kompenzovať zvýšením luxusnej dane na rekreačné plavidlá s dĺžkou viac ako päť metrov oproti pôvodnému limitu desať metrov.
Reforma pracovného trhu
Vláda trvá na tom, že vykoná legislatívne zmeny v oblasti vyjednávania kolektívnych zmlúv tento rok na jeseň. Veritelia nechcú žiadne zmeny už schváleného rámca terajšieho pracovného zákona a požadujú, aby prípadné zmeny boli najprv prerokované s tromi veriteľskými inštitúciami – Európskou centrálnou bankou, Medzinárodným menovým fondom a Európskou komisiou.
Privatizácia
To je oblasť, v ktorej sa zdá, že je vláda pripravená úplne prijať požiadavky veriteľov, aby pokračovala dohodnutá privatizácia štátneho majetku, vrátane prevodu štátnych podielov v gréckej telekomunikačnej spoločnosti Hellenic Telecommunications Organization (HTO) a predaja regionálnych letísk za podmienok už schválených konzorciom pod vedením nemeckej spoločnosti Fraport, ktorá zvíťazila v tendri vyhlásenom predchádzajúcou vládou.