Návrh pochválili niektoré krajiny eurozóny, iné boli ešte opatrné. Veriteľské inštitúcie považujú Tsiprasove návrhy za dobrý základ na rokovanie. Ak by získal podporu, Grécko by zatiaľ zostalo v eurozóne a veriteľom by zostala nádej, že krajina raz splatí dlhy vo výške okolo 320 miliárd eur. Či sa kríza opäť nevráti, závisí od plnenia úspor a reforiem v krajine.
Euro aj európske akcie v piatok na postup Grécka zareagovali posilnením.
Tsiprasa k ústupkom prinútila krízová situácia, ktorá by už o pár dní bez externej finančnej pomoci prepukla do totálneho kolapsu finančného systému. Po takmer piatich mesiacoch tvrdých vyjednávaní tak Tsipras zaslal veriteľom (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, Európska komisia, pozn. red.) zoznam reforiem, ktoré by v najbližších takmer troch rokoch mali priniesť tamojšej štátnej kase 12 miliárd eur.
Grécka vláda chce zvyšovať dane pre firmy, ako aj daň z pridanej hodnoty, škrtať výdavky na obranu či urobiť poriadok v penzijnej reforme a štátnej správe. Niektoré opatrenia by mali vstúpiť do platnosti už v októbri tohto roka. Na oplátku ale Tsipras požaduje tretí záchranný program pomoci za viac ako 53,5 miliardy eur na najbližšie tri roky.
Reformy sú pritom takmer totožné s tými, proti ktorým jeho vláda na rokovaniach s veriteľmi vystupovala a na ktoré bežní Gréci v referende povedali, aj na odporúčanie vlády, jasné „nie“.
Poslanecký bianko šek
Tsipras si v piatok zvolal skoro ráno svojich straníckych kolegov a naliehal na nich, aby s navrhovaným reformných programom súhlasili. V parlamente sa očakávala búrlivá diskusia. Nakoniec parlament s návrhom reforiem súhlasil, ale Tsiprasovi nakoniec museli pomôcť poslanci opozície, keďže niektorí poslanci Syrizy boli proti, zdržali sa hlasovania alebo na halsovanie ani neprišli.
Tsipras od poslancov dokonca žiadal bianko šek, aby súhlasili aj s prípadnými zmenami, čo bol signál, že Atény sú ochotné vyjsť v ústrety prípadným námietkam európskych partnerov.
„Stojíme pred dôležitým rozhodnutím. Máme mandát od ľudí, aby sme uzatvorili lepšiu dohodu, než bolo ultimátum, ktoré nám dala euroskupina (ministri financií eurozóny, pozn. red.), ale určite nemáme mandát na to, aby sme dostali Grécko von z eurozóny,“ apeloval pred hlasovaním na svojich kolegov z radikálnej ľavicovej strany Syriza Tsipras.
Varufakis sa vyhovoril na rodinu
Kontroverzný už bývalý minister financií Janis Varufakis, pre ktorého takmer päť mesiacov viazli rokovania s veriteľmi, sa hlasovania v parlamente nezúčastnil. Ako dôvod uviedol rodinné povinnosti. Už predtým sa však vyjadril, že za reformy hlasovať odmieta.
Varufakisa v ministerskom kresle vystriedal Euclid Tsakalotos. Oxfordský ekonóm, ktorý bol doteraz štátnym tajomníkom ministerstva financií a hlavným vyjednávačom Grécka pri rokovaniach s veriteľmi. Zatiaľ nie je jasné, ako sa zachovajú veritelia a či reformné plány príjmu. Mnohí európski partneri totiž po mesiacoch rokovaní ťažko dôverujú gréckej vláde, že je ochotná reformy aj skutočne realizovať.
O návrhu budú v sobotu rokovať ministri financií eurozóny. Ak padne zhoda, že reformy gréckej vlády sú prijateľné, kríza v krajine bude zažehnaná. Návrhom by sa následne mali zaoberať hlavy štátov Európskej únie na nedeľňajšom mimoriadnom summite. Ten sa však ani nemusí uskutočniť, ak s gréckym plánom budú súhlasiť už ministri financií v sobotu.
„V sobotu môže padnúť zásadné rozhodnutie,“ povedal šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem.
„Sledujúc aktuálny vývoj a dianie a počúvajúc vyjadrenia predstaviteľov gréckej vlády sa jeden nestačí čudovať, ako rýchlo sa z húsenice stane motýľ,“ komentoval piatkový zvrat v gréckom postoji slovenský minister financií Peter Kažimír.
Atény sa zaviazali k tomu, že ich rozpočet bude vytvárať už len primárny prebytok, teda k tomu, že vláda bude bez dlhovej služby vyberať na daniach viac peňazí než minie. Tento rok by mal byť podľa plánov primárny rozpočtový prebytok vo výške jedného percenta HDP, v roku 2016 dve percentá, v roku 2017 tri percentá a v roku 2018 až 3,5 percenta HDP. Ministri by mali rokovať aj o udržateľnosti gréckeho dlhu, ktorý dosahuje hodnotu 320 miliárd eur, čo je zhruba 177 percent hrubého domáceho produktu.
MMF tvrdí, že Grécko bude potrebovať až 70 miliárd eur do roku 2018 s tým, že odklad prvej splátky dlhu by sa mal odložiť o 20 rokov, aby sa krajina dostala zo súčasných problémov.
Banky otvoria možno v pondelok
Ak by v sobotu veritelia dali gréckemu návrhu reforiem zelenú, Európska centrálna banka by mohla v pondelok rozhodnúť o navýšení núdzového financovania gréckych bánk. Uvádza to agentúra Bloomberg odvolávajúc sa na vysokopostavených predstaviteľov ECB.
Predstavitelia banky by mali o situácii v Grécku rokovať v pondelok doobeda. Grécke banky sú od 29. júna zatvorené a budú až do pondelka. Hotovosť však dochádza aj tamojším bankomatom. Gréci si tak môžu vyberať denne maximálne 60 eur, i keď niektoré bankomaty vydávajú pre nedostatok bankoviek iba do 50 eur.
ECB od nedeľňajšieho gréckeho referenda ponechala v rámci Núdzového financovania bánk (ELA) strop núdzových úverov vo výške 89 miliárd eur. Grécka vláda pritom do 20. júla musí ECB zaslať 3,5–miliardovú splátku, po nezaplatení ktorej by nastal bankrot, nutnosť novej gréckej meny a straty doterajších úspor Grékov.