Čo sa týka udržateľnosti gréckeho dlhu, tá sa podľa komisie v posledných mesiacoch kvôli počínaniu novej krajne ľavicovej vlády podstatne zhoršila a bude zrejme nutné ju obnoviť odkladom splátok dlhov. Podmienkou pre takéto riešenie je ale uskutočňovanie „ďalekosiahleho a dôveryhodného reformného programu“, ku ktorému sa musia Atény dôrazne hlásiť, uviedla komisia.
Komisia vyčíslila, že pre vyrovnanie gréckych záväzkov počas nasledujúcich troch rokov bude potrebných 81,7 miliardy eur. Z toho úhrady splatnej istiny a úrokov budú 53,7 miliardy eur, predpokladané úhrady nedoplatkov dosiahnu sedem miliárd eur, štát bude ako finančnú rezervu potrebovať 4,5 miliardy eur a grécke banky budú musieť dostať na rekapitalizáciu 25 miliárd eur.
Komisia upozornila na to, že „bez podpory ESM (Európskeho stabilizačného mechanizmu) nebude možné zvládnuť riziká pre finančnú stabilitu Grécka a jeho bankový sektor sa nevyhnutne zrúti.“
Komisia na základe predpokladanej dohody s Aténami odhaduje, že šesť miliárd vláda získa vďaka primárnym rozpočtovým prebytkom a 2,5 miliardy eur z privatizácie štátneho majetku. Zo ziskov dlhopisov vydaných záchranným fondom eurozóny by navyše Grécko, ak to členské krajiny dovolia, mohlo dostať mimo záchranný program 7,7 miliardy eur.
Vzhľadom k termínom splátok dlhov bude podľa komisie potrebné poskytnúť väčšiu časť pomoci v prvom období programu. Ďalší priebeh uvoľňovania peňazí bude závisieť hlavne na tom, ako bude Grécko plniť reformy, a na tom, ako rýchlo sa bude môcť krajina vrátiť na trhy dlhopisov, uviedla komisia.
Dokument komisie sa zaoberá aj otázkou udržateľnosti gréckeho dlhu. Zatiaľ čo v správe z minulého apríla komisia označila grécky dlh za udržateľný, teraz konštatovala, že od konca minulého roka, najprv kvôli výraznému oslabeniu vôle k reformám a potom po ich zastavení novou vládou, sa schopnosť krajiny splácať dlhy podstatne zhoršila. V posledných týždňoch sa potom toto zhoršenie ešte prehĺbilo v dôsledku neuhradenia splátky MMF, vypršaní záchranného programu a zavedenie kontroly pohybu kapitálu.
Grécka vláda môže tento zvrat k horšiemu čiastočne napraviť zavádzaním dôsledných reforiem. Ak Atény prejavia reformnú vôľu, bude podľa komisie možné uľaviť z dlhovej záťaže krajiny. Komisia nenavrhuje odpisy dlhu, ale „veľmi podstatnú reprofiláciu“, teda predĺženie termínov splátok, odklad úrokových platieb a poskytnutie najvýhodnejších možných úrokových sadzieb.
Grécka vláda vo štvrtok odovzdala predstaviteľom eurozóny reformný plán zahŕňajúci tvrdé úsporné opatrenia, podobné tým, ktoré grécki voliči v nedeľňajšom referende s veľkou prevahou odmietli. Grécky parlament v noci na sobotu tento plán schválil ako základ pre rokovania s veriteľmi o získanie novej finančnej pomoci.
Zástupcovia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a MMF informovali vlády krajín eurozóny, že za určitých podmienok návrhy gréckych úsporných opatrení „poskytujú základ pre rokovania o novom záchrannom programe ESM“. Teraz sa navrhnutými reformami zaoberajú ministri financií eurozóny.
Veriteľské inštitúcie konštatovali, že Atény sú teraz v zhode s jej návrhmi z 28. júna, čo sa týka rozpočtových cieľov, a podstatne sa im priblížili v kľúčových oblastiach, ako je privatizácia, správa daní alebo dôchodková reforma. Niekde ale pretrvávajú rozdiely, najmä čo sa týka regulácie trhu práce.