Slovnaft pripúšťa silnejší vplyv štátu v elektrárňach

Pri kúpe väčšinového 66-percentného podielu v Slovenských elektrárňach môže byť ešte poriadne horúco. Hoci oficiálne ponuky majoritnému vlastníkovi spoločnosti Enel poslali len dve spoločnosti, jeden zo záujemcov konzorcium Slovnaft pre denník Pravda priznal, že je ochotný zľaviť zo svojej prípadnej budúcej pozície v elektrárňach.

16.07.2015 07:00
Mochovce, elektráreň, robotník, komíny Foto: ,
Slovnaft je ochotný ustúpiť zo svojej prípadnej budúcej pozície v Slovenských elektrárňach v prospech štátu, ktorý má teraz 34 percent akcií.
debata (2)

O minoritný podiel, tak aby mal štát v elektrárňach manažérske právomoci, prejavila záujem vláda prostredníctvom slov premiéra Roberta Fica. Vláda má teraz do 17. júla začať výber poradcu, ktorý by mal rozhodnúť aj tom, či, prípadne za akých podmienok, by bolo výhodné odkúpiť podiel v Slovenských elektrárňach.

Taliansky Enel by chcel aspoň časť predaja zrealizovať do konca roka. Celkovo sa však hovorí okrem slovenskej vlády aj o ďalších štyroch záujemcoch, čo by cenu mohlo navýšiť.

„Konzorcium Slovnaft a MVM síce dalo indikatívnu ponuku na odkúpenie 66 % podielu v Slovenských elektrárňach, ale zároveň sme otvorení diskusii o možnom posilnení postavenia štátu,“ priznal pre denník Pravda Oszkár Világi, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovnaftu, člena skupiny MOL. Či by to mohlo znamenať aj to, že by bola spoločnosť ochotná ísť aj do minoritného podielu v spoločnosti s väčšinovými právomocami štátu, nie je jasné.

Investori majú väčší záujem spoločnosť ovládať. A nie byť napríklad v elektrárňach v pozícii menšinového vlastníka s tým, že štát má manažérsku kontrolu aj v podieloch.
Jozef Badida, analytik EnergiepreVas

V súčasnosti majú v Maďarsku problém s nedostatkom elektriny, a tak sa dá predpokladať, že kúpa podielu v Slovenských elektrárňach by mohla byť pre konzorcium zaujímavá. Celkovo sa oficiálne k ponukám okrem konzorcia Slovnaftu priznali iba stredoeurópska spoločnosť Energetický a průmyslový holding (EPH).

„Detaily ponuky spoločnosť EPH pred uzatvorením transakcie nezverejňuje. EPH sa procesu zúčastňuje sama za seba a nie v spolupráci s inými subjektmi. Preto nepovažujeme za vhodné špekulovať na tému účasti iných možných záujemcov vrátane štátu,“ konštatuje Daniel Častvaj, hovorca EPH.

K prípadnému záujmu o menšinový podiel sa nepriznáva ani fínska spoločnosť Fortum, o ktorej sa takisto hovorí ako o možnom kandidátovi na kúpu podielu. „Fortum stále vyhodnocuje vývoj na všetkých svojich trhoch a v obchodných odvetviach.

Keďže sme spoločnosťou kótovanou na burze, našou zásadou je nekomentovať chýry a špekulácie na trhu. Okrem toho máme momentálne „uzavreté okno“ pred publikovaním predbežnej správy za 2. štvrťrok 17. júla,“ hovorí pre denník Pravda Kati Suurmunne, viceprezidentka pre finančnú komunikáciu spoločnosti Fortum.

Ďalší možný záujemca China National Nuclear Corporation oficiálne podľa generálneho riaditeľa Enelu Francesca Staraceho ponuku ešte nepodal, ale môže tak spraviť.

Štandardne sa súkromné spoločnosti do kúpy menšinových podielov v podnikoch celkovo veľmi nehrnú. Pri menšinovom podiele firma stráca napríklad rozhodujúce právomoci vo valnom zhromaždení. Súkromným spoločnostiam by nemuseli vyhovovať ani politickí nominanti vo vedení.

„Investori majú väčší záujem spoločnosť ovládať. A nie byť napríklad v elektrárňach v pozícii menšinového vlastníka s tým, že štát má manažérsku kontrolu aj v podieloch. Nechať sa ovládať v spoločnosti, kde niekto iný rozhoduje, kde je väčšinový vlastník štát a sú v ňom politickí nominanti, ktorí nemusia vždy sledovať ekonomické záujmy, pre menšinového vlastníka stráca hodnotu,“ hovorí analytik EnergiepreVas Jozef Badida.

Podľa ekonóma Pavla Kárásza nie je vylúčená ani možnosť, že by išla súkromná spoločnosť do menšinového podielu tam, kde má väčšinovú účasť vláda. „Firma investovať nebude, ak by to bolo nevýhodné. Viem si predstaviť, že v prípade elektrární by do menšinového podielu išiel súkromník, ale iba v tom prípade, pokiaľ to bude zazmluvnené a bolo by to výhodné,“ hovorí Kárász.

Aké by mali jednotlivé možnosti kúpy elektrární dosah na koncového odberateľa, nateraz ťažko predpovedať. Nie je však vylúčené, že by napríklad kúpa celého talianskeho podielu v Slovenských elektrárňach konzorciom Slovnaftu mohla zvýšiť tlak na ceny komodity.

Šéf Slovnaftu Oszkár Világi totiž nedávno naznačil, že konzorcium má blízko k trhom na Balkáne, na ktorých elektrina chýba, a tak sa tam dá lepšie predávať. V prípade vybudovania chýbajúcich rozvodných sietí by sa vývozom elektriny mohla potom cena komodity u nás zvýšiť.

„U nás sa predáva jedna megawatthodina za tridsaťštyri až tridsaťpäť eur, v Maďarsku za štyridsať až štyridsaťdva eur. Je tam rozdiel päť až sedem eur. Je to tam drahšie v tejto chvíli, lebo tam majú nedostatok. Ak sa dobudujú siete a elektrina sa bude vyvážať do týchto krajín, môže to viesť k zvyšovaniu cien elektrickej energie,“ potvrdzuje aj analytik Jozef Badida.

Enel v roku 2006 Slovenské elektrárne privatizoval za 840 miliónov eur. Teraz podiel predáva, aby znížil dlhy skupiny a neohrozil rating.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Enel #elektrárne #Slovnaft