Fond s kapacitou 300 miliárd eur je pomenovaný po predsedovi Európskej komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi. Predtým ako sa do popredia dostala grécka kríza, sa hovorilo, že práve daný balík spolu s tlačením peňazí Európskou investičnou bankou naštartujú európsku ekonomiku. V prípade Grécka veritelia nateraz odvrátili krach krajiny a, naopak, Brusel posiela Aténam na rozvoj 35 miliárd eur. Cez Junckerov balíček majú popritom investície však prúdiť aj do ďalších štátov, aj na Slovensko.
Ministerstvo dopravy stále zvažuje, či z Junckerovho balíčka nepostaví aj obchvat Bratislavy cez diaľnicu D4 a súvisiacu cestu R7 v smere na Dunajskú Stredu. S obchvatom však štát už nechce dlhšie čakať. „Ak bude balíček technicky pripravený až po uzavretí projektu bratislavského obchvatu, peniaze bude možné použiť na iné projekty, ktoré sú do balíčka prihlásené. Ide napríklad o kritický úsek na D1 Turany – Hubová, úsek R2 s tunelom Soroška, severný obchvat Prešova alebo chýbajúce úseky na D3,“ uvádza hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. D3 pôjde od Žiliny cez Kysuce na Poľsko. Tunel Soroška odbremení vodičov pri Rožňave v Gemeri.
Diaľnica z Turian zase môže byť o päť rokov posledným nedokončeným úsekom na D1 z Bratislavy do Košíc. Naposledy štát pred vyše týždňom otvoril na trase diaľnicu z Dubnej Skaly po Turany. Na diaľničný úsek Turany – Hubová v súčasnosti nie sú finančné prostriedky z eurofondov. Štátu na tento projekt chýba 500 až 700 mil. eur. Bratislavský obchvat z európskych peňazí financovaný byť nemôže pre svoju polohu blízko ekonomicky rozvinutého hlavného mesta. Práve preto ho chce štát postaviť formou verejno-súkromného partnerstva, tzv. PPP projektom. V hre je však pri daných cestách aj Junckerov balíček. Najprv však Slovensko musí do Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) vložiť 400 mil. eur, s čím vláda už počíta. Pôjde o peniaze z eurofondov, ktoré budú slúžiť ako úvodný kapitál, a k nim môžu pribudnúť súkromné zdroje. Investície tak budú môcť dosiahnuť niekoľkonásobok vstupného vkladu bez toho, aby to zvýšilo verejný deficit či dlh.
Foto: SITA, Ivan Fleischer
Počiatkovi sa Junckerov plán pozdáva aj nie
Rezort dopravy túto formu zváži. „Rezort dopravy od začiatku hovoril, že vždy bude využívať všetky dostupné formy financovania výstavby dopravnej infraštruktúry, pričom sa vždy budeme snažiť o takú formu financovania, ktorá je pre Slovensko najvýhodnejšia,“ uviedol Kóňa. Z toho dôvodu ministerstvo pod vedením Jána Počiatka prihlásilo projekt výstavby časti diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 do tzv. Junckerovho balíčka.
Predpokladané náklady na tridsaťročnú koncesiu časti diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 v celkovej dĺžke 59 kilometrov ciest sú vo výške 4,53 mld. eur. Podľa štátnej expertízy by stavebné náklady mali predstavovať 1,325 mld. eur. Zvyšok pripadne na finančné náklady, údržbu alebo obnovu cesty počas 30 rokov. Očakáva sa však, že tender cenu koncesie zníži. Slovensko bude podľa odhadov budúcemu koncesionárovi ročne platiť od 135 do 151 mil. eur. Splátky budú mať dosah na verejný deficit a dlh.
Štát však nechce čakať, kým Európska únia presne zadefinuje termín, kritériá na výber alebo systém financovania projektov. „Pri dnešnej kritickej situácii na bratislavskom obchvate či na príjazdových cestách do hlavného mesta z juhovýchodu nie je vhodné stavbu odkladať na neurčito, kým sa balíček spustí. Ak bude balíček pripravený v čase, kedy sa bude finalizovať projekt obchvatu, a bude to pre Slovensko výhodné, tieto peniaze budú na financovanie použité,“ dodáva Kóňa.
Brusel: Čakať nemusíte, peniaze budú v septembri
Ministerstvu však oponuje Andrej Králik, vedúci tlačového oddelenia Stáleho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. „Balíček už je pripravený a schválený. Ministri financií ho odobrili na zasadnutí Rady 19. júna, Európsky parlament ho schválil v pléne 24. júna. To umožňuje, aby financovanie prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) mohlo začať fungovať od septembra 2015,“ uvádza. Fond tvorí jeden z pilierov Junckerovho investičného plánu, ktorý má za úlohu zmobilizovať súkromné investície.
Slovensko najprv prispeje do EFSI sumou 400 miliónov eur, ale investícia sa mu niekoľkonásobne vráti. „Naozaj tie peniaze, ktoré prídu z holdingu, by mohli byť niekoľkonásobne znásobené súkromnými investíciami, ktoré by do týchto projektov išli,“ hovorí podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Krajina však už v rámci Junckerovho balíčka prezentovala viac ako 150 projektov v sume viac ako 20 mld. eur. Podľa zistení Pravdy štát prezentoval aj úsek R2 s tunelom Soroška, severný obchvat Prešova alebo niektoré úseky diaľnice D3.
Pokrytie všetkých finančných potrieb stavby je však nereálne. Fond bude cez pákový efekt poskytovať záruky a financie. Istú časť financií zabezpečí teda únia, no väčšia časť bude musieť prísť zo štátnych alebo najmä zo súkromných zdrojov. Vďaka balíčku dôjde k zníženiu úrokov z úverov poskytovaných bankami a tento fakt umožní mierne znížiť ročnú splátku.
Brusel počíta aj s PPP projektmi
Využitie formy PPP projektu aj napriek fungujúcemu Junckerovmu balíčku nevylučuje ani Európska komisia. „Nie je vylúčené, že niektoré z projektov budú postavené na PPP modeli. Už zo samotnej podstaty investičného plánu vyplýva, že pri ňom dochádza k mobilizácii súkromných investícií s podporou verejných zdrojov (najmä záruk a úverov),“ hovorí Králik.
Štát chce stavať obchvat hlavného mesta formou verejno-súkromného partnerstva, tzv. PPP projektu. Z hľadiska polohy je použitie eurofondov vylúčené. Do úvahy prichádzala aj možnosť použitia na výstavbu 900 mil. eur z predaja Telekomu. V tomto prípade by však prišlo k zvýšeniu štátneho deficitu. Aktuálne ministerstvo dopravy hľadá pre stavbu D4 a R7 koncesionára. V júni boli vybrané štyri medzinárodné konzorciá. Víťaza by sme mali spoznať v poslednom štvrťroku tohto roka.
Diaľnica D1 Turany – Hubová je pre zosuvy pôdy opätovne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Štát v súčasnosti nepozná jej presné trasovanie. Z toho dôvodu sa na projekt predbežne nezvýšili finančné prostriedky z nového balíka eurofondov na roky 2014 až 2020, ktoré však môžeme reálne čerpať od roku 2016 do roku 2023.
Z Junckerovho balíčka by sme navyše mohli financovať stavbu plynovodov alebo vládneho mestečka.