Súčasnosť aj budúcnosť včelárstva je tak podľa Tamary Čermákovej, riaditeľky včelárskeho ústavu v Liptovskom Hrádku, plná veľkých výziev. Globálne oteplenie prináša aj prírodné katastrofy v podobe novembrovej víchrice v roku 2004, keď vo Vysokých Tatrách padol prevažne smrekový les na ploche vyše 12-tisíc hektárov. To síce prinieslo prudký pokles výroby medovicového medu z ihličnatých lesov, ale rúbaniská zarástli malinčím a stúpla produkcia malinového medu. A spolu s ním aj medu vŕbky úzkolistej, ktorá čo nevidieť zaodeje Tatry do svojho fialového kvetu.
Veľké rozšírenie plôch repky a slnečnice sa prejavilo aj na produkcii jednodruhových repkových a slnečnicových medov, ktoré pomáhajú pri uzdravovaní mnohých moderných civilizačných chorôb.
S oteplením sa dostali na Slovensko nové druhy hmyzu, medzi nimi aj vošiek. Tatiana Čermáková upozorňuje na objav nového druhu medovicového medu, a to z cukrovej repy. Včely zbierajú šťavu vošiek parazitujúcich na repe a do plástov ukladajú úlovok, z ktorého vzniká úplne nový medovicový med.
V dôsledku horúčav však zasychá v kvetoch nektár a prudké slnko neumožňuje dozrieť ani peľu. To komplikuje chov včiel aj produkciu medu. Včelám podľa Čermákovej chýbajú letné strniskové miešanky a viacročné krmoviny, ktoré boli základom výživy zimnej generácie včiel, kľúčovej pre jarnú znášku medu. Počasie a poľnohospodárska ekonomika tak robia zo včelárstva odvetvie s mnohými prv nepoznanými nástrahami.