Príkladov je viacero – napríklad britská strana UKIP, nemecká AFD, talianska Lega Nord, rakúska FPO či radikálna francúzska strana Marine Le Penovej.
Títo politici sú populisti, ktorí získavajú na popularite práve pre poukazovanie na znižovanie životnej úrovne ľudí, ale už málokto z nich hovorí o konkrétnych riešeniach. Jedným z ich argumentov napríklad je, že počet dolárových miliardárov sa od krízy v roku 2009 zvýšil o 60 percent. Spolu vlastnia majetok vo výške 5 biliónov eur. Pre predstavu, ich spoločné bohatstvo dosahuje približne 70-násobok veľkosti slovenskej ekonomiky a prekonáva hrubý domáci produkt každej krajiny sveta s výnimkou USA a Číny.
Podiel svetového majetku v rukách jedného percenta najbohatších by sa pritom podľa odhadov mal naďalej zvyšovať, v roku 2016 prekročí 50 percent. V prepočte to znamená, že celkový majetok vo svete, odhadovaný podľa banky Credit Suisse na 263,2 bilióna dolárov, by pripadal spolovice na 70 miliónov topboháčov a druhú polovicu by si delilo zvyšných 99 percent ľudí, teda vyše sedem miliárd ľudí sveta.
Napríklad známy francúzsky ekonóm Thomas Piketty tvrdí, že svet sa vyhne špirále nerovnosti a dostane pod kontrolu znepokojujúcu dynamiku koncentrácie globálneho kapitálu v prípade, že sa zavedie progresívna globálna daň z kapitálu skombinovaná s medzinárodnou finančnou transparentnou daňou na veľmi vysokej úrovni. Takto podľa neho môže demokracia získať naspäť vládu nad globalizovaným finančným kapitalizmom tohto storočia. Piketty je v tomto ohľade realista, keď opisuje globálnu daň z kapitálu ako utopickú myšlienku. „Je ťažké predstaviť si, že v dohľadnom čase sa na niečom podobnom dokážu dohodnúť národy celého sveta. Aby dosiahli tento cieľ, museli by zaviesť spoločné daňové triedy platné pre všetok majetok na celom svete a následne sa rozhodnúť, ako rozdeliť výnosy z tejto dane,“ tvrdí Piketty vo svojej knihe Kapitál v 21. storočí, ktorá si získala mimoriadnu celosvetovú pozornosť a jej dosah je prirovnávaný k účinku Kapitálu Karla Marxa či k Všeobecnej teórii zamestnanosti, úrokov a peňazí od Johna Maynarda Keynesa.
Aj napriek utopistickej myšlienke, progresívna globálna daň môže podľa Pikettyho slúžiť ako referenčný bod, teda akási forma, ktorou môžeme porovnávať alternatívne návrhy. Táto daň si vyžaduje vysokú úroveň intenzity medzinárodných vzťahov. Piketty verí, že by krajiny, ktoré sa hodlajú uberať týmto smerom, mohli postupne začať na regionálnej úrovni, napríklad v Európe. Navrhuje aj zvýšenie horných sadzieb progresívnej dane z príjmu, aby sa kontrovalo novodobému trendu rastu „supermanažérov.“