Malé obce prichádzajú o tisíce eur pre spornú daň

, 05.08.2015 06:00
dedina, domy, vidiek, obec
Mnohým malým dedinám chýbajú v rozpočte príjmy z dane z ornej a lesnej pôdy. Autor: ,

Malé podhorské obce prichádzajú v tomto roku o značnú časť svojich príjmov z rozpočtov. Poslanci v snahe zrovnoprávniť daňové prostredie stanovili od začiatku tohto roka limit na dane za ornú a lesnú pôdu. Pre mnohé obce však limit zosekal miestne rozpočty o viac ako polovicu. Viaceré z nich ohlasujú, že už stopli opravy ciest, zrušili kultúrne a športové podujatia a prestali s pravidelnou údržbou dediny.

Podobne poškodené sú stovky z celkového počtu tritisíc slovenských obcí. Jedným z príkladov je aj obec Turecká pri Banskej Bystrici, ktorá má väčšinu územia pokrytého lesmi, pričom v dedine žije okolo 150 obyvateľov.

„Nám to spôsobuje veľké straty. Veľké znamená viac ako 3-tisíc eur, čo je pre náš rozpočet obrovský peniaz. Pre niekoho je to nič, ale pre malé obce sú to neskutočné peniaze,“ sťažuje sa starosta obce Turecká Ivan Janovec.

Je jednoznačne dokázateľné, že zo strany niektorých obcí išlo o úžeru voči užívateľom poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Však je nemysliteľné, aby daň bola 20 percent.
Július Fazekas, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinovej komory v Michalovciach

Univerzálny kľúč, ako vyriešiť problém v niektorých prípadoch s neúmerne nastavenými daňami zo strany obcí a na druhej strane, ako vykryť straty obciam, ktoré stratili značnú časť svojich príjmov, v tejto chvíli neexistuje.

Obce si po novom môžu stanoviť sadzbu dane za ornú pôdu maximálne do výšky 1,25 percenta, v prípade lesnej pôdy do výšky 2,5 percenta. V minulosti mali nastavené tieto dane v priemere na úrovni od 7 až do 30 percent. Mnohokrát išlo o účelové zvýšenie daní napríklad pre zvýhodnenie súkromne hospodáriacich roľníkov na úkor družstevného obhospodarovania pôdy. Obec Turecká mala pritom aj predtým sadzby nízko, na ornú pôdu bola hranica 5 percent, pri lesnej pôde zase 2,5 percenta.

Prečítajte si aj glosu Mariána Repu – Červík pochybností.

Obci prichádzajú zo štátu podielové dane vo výške 20-tisíc eur ročne, z toho takmer polovicu vracajú štátu na odvodoch a daniach. Samosprávy žiadajú dodatočné dotácie od štátu. „Nemáme hlavne na rozvoj, ale ani na opravu ciest,“ povedal starosta obce Baláže Jozef Chaban.

Tohto roku potrebuje obec na dobudovanie športového objektu okolo 10-tisíc eur, na ktoré nemá peniaze. „Získať finančné prostriedky je veľmi ťažké hlavne pre malé obce. Obec bude vykonávať len základné veci,“ dodal Chaban.

Ministerstvo financií však argumentuje, že od budúceho roka mestám a obciam zvyšuje podiel dane z príjmu fyzických osôb zo súčasných 68,5 na 70,3 percenta. To by malo vykryť ich terajšie straty.

„Zvýšenie podielových daní nám samozrejme pomáha, bolo by však dobré, keby bolo možné prehodnotiť ich výšku hlavne pre malé obce, dajme tomu do 200 obyvateľov a zvýhodniť ich. Nie je možné viesť obec a plniť všetky samosprávne funkcie, keď podielové dane, ktoré prídu pravidelne mesačne na účet obce, následne vrátite štátu takmer celé na daniach a odvodoch. Aj  v malých obciach žijú ľudia, ktorí chcú žiť plnohodnotný život a chcú rozvoj obce, nie živorenie z mesiaca na mesiac,“ doplnil Janovec.

Viaceré obce dostávajú zmeny doslova na kolená. "Zákon, ktorý stanovuje limit za ornú a lesnú pôdu, je aj pre  obec Moštenica  likvidačný. Obec mala donedávna stanovenú daň na úrovni 6 percent, čo predstavovalo pre obec príjem 29 750 eur. Pri novej sadzbe dane klesol príjem dane z lesnej pôdy na 6 198 eur.

„Vôbec si nemyslím, že stanovená 6-percentná sadzba dane bola úžernícka,“ povedal starosta obce Moštenica v Banskobystrickom kraji Ján Lupták. Obec so 100 obyvateľmi aktuálne nemá ako vykryť finančné straty.

Plány vs. realita

Ešte vlani, keď prišiel návrh od jeho predkladateľa Ľubomíra Petráka (Smer) do parlamentu, mal limit na ornú pôdu zasiahnuť z takmer tritisíc obcí na Slovensku „iba“ 110. Pritom 78 obcí malo mať výpadok na dani z ornej pôdy menší ako dvetisíc eur ročne.

Stanovený limit v prípade lesnej pôdy mal postihnúť 33 obcí. Desať z nich malo prísť pre nižšiu daň v rozpočte o viac ako desaťtisíc eur ročne. Neskôr Petrák priznal, že zasiahnutých obcí môže byť viac. Zmeny však mali zrovnoprávniť a sprehľadniť daňové prostredie na Slovensku.

Rezort pôdohospodárstva v tomto prípade stojí na strane predkladateľov návrhu, keď tvrdí, že na niektorých ka­tastrálnych územiach s nižšou hodnotou pôdy boli často používané vyššie sadzby dane, aby bol zabezpečený výnos dane v absolútnej hodnote. Podnikatelia v poľnohospodár­stve, ktorí hospodárili na menej kvalitnej pôde, a teda mali aj nižšie výnosy zo svojej činnosti, boli zaťažovaní vyššou daňou.

Fakt však je, že už aj pred zavedením limitu sa podľa zákona pri základe dane zohľadňovala bonita pôdy. V niektorých obciach boli však podľa farmárov sadzby dane pre jednotlivé časti obce alebo katastrálne územia určované podľa toho, kto na týchto pozemkoch hospodári. Ak išlo o podnikateľské subjekty, ktoré nemali sídlo v obci, dostali vyššie daňové zaťaženie.

Napríklad v obci Drahňov na východe Slovenska predstavovala predpísaná sadzba dane z pozemkov až 12,8 percenta a  index rastu oproti základnej sadzbe 0,25 percenta predstavoval až 5 120 percent.

„Je jednoznačne dokázateľné, že zo strany niektorých obcí išlo o úžeru voči užívateľom poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Však je nemysliteľné, aby daň bola 20 percent, t. j. pätina z ceny pôdy. Predstavte si, že by ľudia pri hodnote bytu 100-tisíc eur platili 20-tisícový ročný nájom.

Nakoniec treba zhruba kopírovať nájom Slovenského pozemkového fondu za štátnu pôdu. Nevidím rozdiel v tom, prečo tí istí užívatelia by mali platiť podstatne vyššiu daň za tzv. ľudské pozemky,“ argumentuje Július Fazekas, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinovej komory v Michalovciach.

Ekonomicky únosnou hranicou sadzby dane je podľa rezortu pôdohospodárstva 1,25 percenta z hodnoty pôdy, pričom priemerná hodnota sadzby na najkvalitnejších pôdach I. a II. bonity sa pohybuje zhruba na polovici maximálnej sadzby dane stanovenej touto novelou. V tomto prípade doteraz postupovali neštandardne a svojsky najmä niektoré obecné zastupiteľstvá v zemplínskom regióne.

„Predošlý stav vyvolával vážne pochybnosti a obavy v radoch poľnohospodárskych subjektov a vnášal diskriminačné a destabilizačné prvky do podnikateľského prostredia. Keďže výška ročných sadzieb sa môže každý rok meniť, prvovýrobe komplikuje spracovávanie podnikateľských zámerov. Ťarcha z úhrad daní za ornú pôdu a trvalé trávne porasty z roka na rok narastali a stávali sa pre poľnohospodársku prvovýrobu ťažko únosnou,“ pokračoval Fazekas.

Lesníci, ničitelia ciest?

Iná situácia je pri lesoch. Limit na lesnú pôdu je vyšší oproti ornej pôde podľa Petráka preto, že lesníci, ktorí ťažia drevo, ničia miestne komunikácie v obciach. Štátne lesy pritom vytvorili zo svojho zisku osobitný fond, z ktorého prispievajú obciam na opravu odvozom dreva poškodených ciest, ktoré sú v majetku obcí, sumou 800-tisíc eur ročne.

Lesy SR tiež plánujú vydať pokyny, aby pri ťažbe dreva v štátnych lesoch bola kontrola a nedochádzalo k preťažovaniu dopravných prostriedkov, a tým nadmernému poškodzovaniu predovšetkým ciest miest a obcí.

Na súkromných lesníkov však páky nemajú. „Obec pýta každoročne daň, akoby drevo lesníci vozili denne. Nemôžeme predsa odstrániť škody na roky neopravovaných cestách, ktoré bežne používajú aj iné pracovné mechanizmy a nákladné automobily. Ako posúdiť, kto viac prispel na zničené cesty, po ktorých denne jazdia všetky ostatné typy nákladných áut prevážajúcich tovary a stavebné materiály,“ pýta sa Milan Ovseník, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.

Upozorňuje na fakt, že v lesoch sa nachádza lesná dopravná sieť, ktorú tvorí viac ako 40-tisíc kilometrov odvozných lesných ciest a zemných ciest, ktoré sú čím ďalej tým viac využívané verejnosťou najmä na rekreačné účely. Tieto cesty stavajú, opravujú a rekonštruujú obhospodarovatelia lesov najmä z vlastných zdrojov.

„Musia ich opravovať aj po nezodpovednej motoristickej verejnosti, ktorá si lesy začala mýliť s krosovými areálmi. Napriek tomu, že tieto súkromné cesty neštátnych obhospodarovateľov lesov sú verejne prístupné, podliehajú ako jediný druh pozemnej komunikácie dani z pozemkov.

Daň z pozemkov je daňou majetkovou a nie daňou z dosiahnutého príjmu. Daňou za to, kto viacej zaťažil a po ceste prepravil tovaru a materiálu. A toto sú dôvody, prečo jej konštrukcia musí tomu zodpovedať. Daň musí byť spravodlivá, nemôže platiť, že obec, ak sa rozhodne, za 5 rokov zoberie majiteľovi pozemku celú hodnotu majetku,“ konštatoval Ovseník.

Riešením je komunálna reforma

Určovanie limitu na dane pri ornej a lesnej pôde, ale aj znižovanie a opätovné zvyšovanie podielových daní otvorili dôležitejšiu tému, ktorou je komunálna reforma. Aktuálne je na Slovensku 2 926 samospráv na miestnej úrovni vrátane 17 mestských častí Bratislavy a 22 mestských častí Košíc.

Napríklad vo Fínsku ich majú aktuálne 320, pričom samotní Fíni predpokladajú, že toto číslo sa v budúcnosti zníži na približne 100, podobne ako v Dánsku. Práve vo Fínsku a Dánsku a ďalších krajinách prebehla komunálna reforma, tvz. municipalizácia, ktorej výsledkom bolo zlučovanie obcí a združovanie výkonu ich samosprávnych funkcií. Ak by došlo k zlučovaniu menších obcí na Slovensku, problémy so stratovým hospodárením by sa čiastočne vyriešili.

Starosta: Nemáme z čoho opravovať cesty

Malá podhorská obec Motyčky v Banskobystrickom kraji má po zavedení limitu na ornú a lesnú pôdu finančné suchoty. Starosta obce Maroš Lacko tvrdí, že obec nemá ani na základnú prevádzku úradu, ale ani na opravu zničených ciest, po ktorých sa zváža drevo z lesa.

Aké veľké výpadky spôsobili zmeny v nastaveniach daní pre vašu obec?
V rozpočte nám vypadlo presne 29,5 tisíca eur, čo je veľmi vysoké číslo a nám spôsobuje veľké vrásky na čele, ako zvládnuť rok 2015. Uvedené typy daní z ornej a lesnej pôdy tvoria spolu 59,5 percenta príjmu našej obce.

Čo to v praxi znamená?
Nemáme z čoho opravovať cesty zničené lesnými strojmi zvážajúcimi drevo. Doteraz mala obec daň za lesnú pôdu stanovenú na úrovni 21 percent. Zmeny mali za dôsledok existenčné problémy obce pre rok 2015 a absolútne vypustenie niektorých služieb. Nehovoriac o zastavení rozvoja a realizácie rozpracovaných projektov spolufinancovaných z eurofondov.

Žijeme teraz veľmi skromne a realizujeme len to, na čo nám postačujú finančné prostriedky, resp. realizujeme len projekty z minulých rokov, ktoré sa nám preniesli. Do ničoho nového sa nemôžeme pustiť a ani nič nové plánovať.

Z akých príjmov okrem podielových daní žije ešte vaša obec?
Zvyšné príjmy má obec aj z dane zo stavieb, poplatky za užívanie verejného priestranstva či za komunálny odpad. Náhrady za daň z ornej a lesnej pôdy sa však hľadajú veľmi ťažko. Skúsili sme podať viac projektov, aby sme získali finančné prostriedky z externých zdrojov, ale zasa narážame na potrebné spolufinancovanie.

Tak musíme pracovať s tým, čo máme, aby sme sa nedostali do problémov. Navyše cez našu obec sa realizujú odvozy palivového dreva na ťažkých nákladných autách, čo má za následok poškodzovanie miestnych komunikácií, ktoré nemá obec z čoho udržiavať, opravovať, nieto ťahať nové asfaltové povrchy.

Pomôže vám v budúcom roku plánované zvýšenie podielových daní?
Myslím, že to bude len čiastočná pomoc. Po spôsobených výpadkoch to aj v roku 2016 nebude ľahké a netreba zabúdať – budú parlamentné voľby a v tom období sa môže rozbúriť hladina aj na politickej scéne a môže byť neisté obdobie.

(lb)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rozpočet #obce #miestne dane #samosprávy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
64,99
Flower box červená kocka "L" červené ruže

Flower box červená kocka "L" červené ruže

29,99
Orchidea biela na vysoko

Orchidea biela na vysoko

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk