Starý kontinent je plný mlieka a mliečnych výrobkov. Tie po ruskom embargu na potraviny vyrobené v Európskej únii a po aprílovom uvoľnení mliečnych kvót prúdia z jedného členského štátu do druhého a rúcajú ceny, ktoré podkopávajú ekonomiku farmárov a mliekarní.
Na koni sú obchodníci. Môžu si vyberať zo širokej ponuky mlieka, syrov či kyslomliečnych výrobkov. To, že sa situácia na trhu zmenila, pociťujú aj spotrebitelia, pravda, zatiaľ zväčša len v akciách na jedenapolpercentné mlieko.
Podobne ako pri poklesoch cien ropy, keď sa benzín a nafta na Slovensku predávajú ešte za staré, teda vyššie ceny, reagujú obchodné siete na zlacnenie surového mlieka podľa farmárov s oneskorením. Kým poľnohospodárom a spracovateľom mlieka marže klesajú, obchodu stúpajú. A to všetko v situácii, keď farmy sa zachraňujú aj výpredajom najproduktívnejších kráv. Nemá ich kto kúpiť – a tak idú na bitúnok.
"Ak sa situácia nezmení, hrozí zatváranie fariem. Vlani z 550 skončilo 26, na budúci rok môže byť ich počet vyšší. Zaniknúť by mohlo až 10 percent chovov dojníc. So stratou vyrábajú mlieko už aj najlepšie farmy na Slovensku,“ hovorí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. Stav, ktorý prežívajú farmári, označil Semančík za predinfarktový.
Dobytok nemá alternatívu
Jedným z najväčších producentov mlieka na severnom Slovensku je akciová spoločnosť Agria Liptovský Ondrej, ktorá hospodári v podhorí Nízkych a Vysokých Tatier. Na rozdiel od južanských poľnohospodárskych podnikov sa tu nemôžu spoliehať na príjmy z rastlinnej, ale predovšetkým zo živočíšnej výroby. Nosným odvetvím je chov kráv a výroba mlieka. To zabezpečuje firme 70 percent príjmov.
"Ročne predáme do mliekarne takmer 7 miliónov litrov. Za prvý polrok nám však mlieko namiesto zisku prinieslo stratu 200-tisíc eur,“ povedal predseda predstavenstva Agrie Liptovský Ondrej Ján Paciga. Je to dôsledok prudkého poklesu farmárskych cien na Slovensku.
V Agrii plánovali v súlade s koncepciou rezortu pôdohospodárstva modernizáciu fariem, dojárne a skladov objemových krmív. Išlo o investície v rozsahu 500– až 800-tisíc eur. Poklesom cien pod výrobné náklady dostáva rozvojový plán veľkú ranu. Dôležité je zachrániť chov dojníc ako taký, veď poskytuje prácu väčšine zo 110 ľudí.
"Keby sme sa odstrihli od živočíšnej výroby, bude mať prácu dákych 20 ľudí,“ povedal šéf Agrie. To podľa Pacigu nepripadá do úvahy, veď čo iné ako mlieko možno v horských oblastiach vyrábať. Dodal, že vláda sa cez leto celkom prirodzene sústreďuje na to, ako dopadne zber obilia. "Bolo by však dobré vypočuť si aj poľnohospodárov, ktorých neživí len obilie, ale aj mlieko, pretože situácia sa už stáva neudržateľnou,“ tlmočil nielen svoju mienku, ale aj ostatných poľnohospodárov z horských a podhorských oblastí Slovenska, Ján Paciga.
Niektoré poľnohospodárske podniky sa usilovali eliminovať výkyvy cien surového mlieka vybudovaním vlastných mliekarní. "Po tom, čo sme vo veľkej mliečnej kríze v roku 2009 stratili na mlieku 12 miliónov korún (400-tisíc eur), postavili sme vlastnú mliekareň. V tejto chvíli máme aspoň jednu istotu, nemusíme kravy hlušiť,“ vysvetľuje predsedníčka družstva PD Gader Zlata Holubová.
Vzápätí dodáva, že ani družstevná mliekareň nezabránila prepadu tržieb. Obchodné siete znížili v prvom polroku družstvu cenu jogurtov napríklad o 10 percent. V PD Gader by dokázali spracovať všetko mlieko od 400 kráv, ale kontraktmi majú potvrdených len 50 percent vyrobeného mlieka. Preto druhú polovicu predávajú do veľkej mliekarne. Museli však akceptovať aktuálne nízke ceny mlieka.
Kto líže smotanu
Ešte vo februári 2014 inkasovali poľnohospodári na Slovensku za jeden liter mlieka 36 centov, na konci júna 2015 klesla cena na 27 centov. Výpadok tržieb za prvý polrok 2015 bol medziročne 22 miliónov eur, hoci vyrobili o 15 miliónov litrov mlieka viac. "Rezort síce tohto roku podporil chov dojníc dotáciami, ale ani tie nestačia na zmiernenie straty,“ povedala Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Nízke ceny surového mlieka hrajú do kariet obchodníkom. "Farmári predávajú mlieko pod výrobné náklady, mliekarov dotlačil obchod do nižších odbytových cien, ale na pultoch nevidno, žeby sa toto zníženie premietlo do spotrebiteľských cien,“ povedal šéf Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár. V akciách sa síce predáva polotučné trvanlivé mlieko aj po 39 centov za liter, táto "šialene nízka cena“, však podľa Voskára nekryje výrobné náklady ani mliekarom, ani farmárom. Slúži len ako návnada priťahujúca spotrebiteľov do obchodu.
Zväz prvovýrobcov mlieka urobil rozklad spotrebiteľskej ceny mlieka za obdobie február 2014 až jún 2015. Pri najpredávanejšom polotučnom mlieku podiel obchodníkov na cene mlieka stúpol z 22,6 na 37 percent. Podľa Margity Štefánikovej to jasne hovorí o tom, kto líže smotanu pri predaji mlieka: čím viac padá cena mlieka, tým lepšie sú na tom obchodníci.
"Prečo sa výrobcovia mlieka bavia o obchode, ich partnerom sú predsa mliekarne,“ reagoval na tvrdenie farmárskeho zväzu prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak. A dodal: "Polotučné trvanlivé mlieko ide isteže do akcií. Nechápem, čo nám vyčítajú. Keď prerábajú na mlieku, zarábajú možno na mäse alebo na niečom inom, veď by to inak nerobili. To je predsa princíp podnikania,“ povedal Konštiak.
Šéf zväzu obchodu odmietol analýzu prvovýrobcov mlieka, podľa ktorej rastie pri predaji mlieka podiel obchodníkov na jeho spotrebiteľskej cene. "Spochybňujem tieto údaje, pretože ich nepovažujem za relevantné. Ak vravia, že majú údaje zo Štatistického úradu, ja vravím, že "štatistika“ nevie, za aké ceny jednotlivé obchodné siete nakupujú. Tie čísla nie sú objektívne, pretože obchodné zmluvy sú predsa predmetom obchodného tajomstva,“ tvrdil Pavol Konštiak.
"Ak hovoríme, že farmári a mliekari na mlieku prerábajú a obchod zarába čoraz viac, máme to podložené. Čísla sme si nevymysleli. Štatistický úrad sleduje jednotlivé druhy cien – farmárske, obchodné aj spotrebiteľské a o tieto údaje sme sa pri našej analýze opreli,“ povedala Margita Štefániková.
Kravy skončia na bitúnku
Spor o spravodlivý podiel na cene tej či onej potraviny nevzbĺkol po prvý raz. Zakaždým sa vyostrí, keď na trhu vznikajú prebytky alebo, naopak, je neúroda. Ťažko však spochybniť, že najväčšie riziko pri výrobe potravín nesú farmári. Tí teraz pristupujú k drastickým opatreniam vrátane výpredajov či likvidácie časti stád kráv len preto, aby udržali podniky nad vodou. Pád cien zasiahol bez výnimky všetkých poľnohospodárov. Nevyhli sa mu ani na Farme Majcichov, ktorá patrí k lídrom výroby mlieka na Slovensku. "Podnikli sme množstvo krokov, aby sme sa vyhli prepadu cien, ale napriek tomu, že vyvážame mlieko do krajín, kde chýba, ako je napríklad Taliansko či Rumunsko, tržby nepokrývajú náklady,“ povedal riaditeľ Farmy Majcichov Jozef Taraba.
Za situáciou, ktorá vznikla na trhu s mliekom, nemožno podľa Jozefa Tarabu vidieť len ruské embargo. "Nechápem politiku Bruselu, keď na jednej strane zruší kvóty na mlieko a na druhej okliešti rastlinnú výrobu úhorovaním pôdy, čo následne kompenzuje dotáciami na ladom ležiacu pôdu. Čo sa tým vlastne dosiahlo? Je to nekoncepčné a v konečnom dôsledku na to doplatia farmári,“ myslí si Taraba.
Farma Majcichov chová 3 300 kráv. Stádo čaká teraz mimoriadna selekcia, čo znamená, že kravy s nižšou dojnosťou predajú. Keďže ide o dojnice s priemernou ročnou dojnosťou 10 500 litrov mlieka, dalo by sa čakať, že zvieratá poľahky nájdu kupcov. Lenže kríza vo výrobe mlieka je taká hlboká, že o dobytok nie je záujem. Na slovenské pomery vysokoprodukčné kravy skončia napokon s veľkou pravdepodobnosťou na bitúnku.
"Ekonomika nepozná zľutovanie. Aj automobilky obmedzujú výrobu, ak im prináša namiesto zisku straty. To isté, žiaľ, musia teraz urobiť poľnohospodári,“ povedal Jozef Taraba. Farma Majcichov zredukuje svoj chov asi o desať percent zvierat, pod nôž teda pôjde asi 300 kráv. Takéto radikálne opatrenia prijíma špičkový chovateľský podnik. Čo potom urobia farmy s priemernými výsledkami?
Vo Francúzsku sa ocitlo v neriešiteľnej situácii aj v dôsledku mliečnej krízy 22-tisíc hospodárstiev. Cesty dovolenkárom zahatali tisíce protestujúcich farmárov. Hollandova vláda takmer obratom rozhodla, že farmárom poskytne mimoriadnu pomoc vo výške 600 miliónov eur. Situácia sa zo dňa na deň komplikuje aj na Slovensku. Najnovšia vlna horúčav môže zdecimovať úrodu jesenných plodín vrátane krmovín, čo ešte viac skomplikuje situáciu v mliečnom sektore.
"Mlieko drží zamestnanosť na vidieku, ide o 10-tisíc pracovných miest na farmách a ďalších 3 500 je v mliekarňach. Vláda by to mala mať na zreteli,“ myslí si šéf agrárnej komory Semančík. O tom, koľko mliečnych fariem v tom-ktorom štáte napokon zostane, rozhodnú dotácie. Nie bruselské, ale národné. Európska komisia zatiaľ len zvažuje, ako kompenzovať straty exportérov z ruského trhu. Pre Slovensko, ktoré tam takmer nič z mliečnych výrobkov nevyváža, to nie je výhra. Zatiaľ cíti len mínusy z prebytkov, ktoré sa zvonka tlačia do slovenských obchodov.