Zlato za posledné štyri roky stratilo až 40 percent svojej hodnoty. Prepad jeho ceny bol výraznejší práve v tomto roku vďaka posilneniu dolára, ako aj po tom, čo Čína obmedzila nákup zlatých rezerv. Aj keď podľa odhadov ekonómov čakajú zlato zlé časy až do roku 2017, ceny šperkov v klenotníctvach to zatiaľ výrazne neovplyvnilo.
„Zvyknem objednávať tovar s veľkým časovým predstihom, čo vlastne kopíruje cenu zlata v čase objednávky. Zásoby sú zatiaľ veľké, nakoľko nepredávame rýchloobratkový spotrebný tovar,“ povedal pre Pravdu Ján Faič, šperkár a majiteľ klenotníctva v Trnave. Zlaté šperky sa tiež nepredávajú takým tempom ako tovary, ktoré podliehajú módnym trendom. Pokles cien zlata na lacnejších šperkoch by sa preto mal prejaviť neskôr.
Hlavný dôvod znižovania ceny zlata sa v prvom rade pripisuje poklesu inflácie, no svoju rolu zohral aj koniec šesť mesiacov trvajúcej gréckej drámy. Faktom však je, že zlato už za posledné štyri roky stratilo 40 percent zo svojej hodnoty a ukončilo tak desať rokov trvalého rastu. Cena žltého kovu by sa tento rok mala dostať pod hranicu 1 000 dolárov za trojskú uncu.
„Zlato je investormi vnímané ako uchovávateľ hodnôt a v období, keď niektoré svetové ekonomiky vstúpili do deflácie, dopyt po zlate klesal. Prejav nízkej inflácie môžeme pozorovať na cenách komodít. Oslabujúci vplyv na cenu zlata má v posledných dňoch takisto upokojujúca sa situácia v Grécku,“ povedal pre Pravdu investičný analytik spoločnosti Colosseum Petr Habiger.
Práve Gréci sa v poslednom období viac uchýlili k hromadeniu zlata. Tamojší klenotníci tak evidujú 20-percentné medziročné nárasty predaja. „Gréci sa stále pripravujú na možnosť prechodu k drachme, kedy nikto nevie, čo bude nasledovať. Ľudia neveria bankám, boja sa, že by v nich mohli prísť o svoje úspory. Preto peniaze radšej investujú do luxusných šperkov, ktoré si hodnotu nielen držia, ale dlhodobo sa aj zhodnocujú,“ uviedol podľa agentúry Reuters Christos Glaftis z klenotníctva Tempus Jewellery v Solúne. Priemerná cena investičných šperkov, ktoré Gréci nakupujú, je 4 000 eur.
Najväčšie prepady za posledné roky
Zlato je najlacnejšie za posledných viac než päť rokov, aktuálne sa na burze obchoduje na úrovni 1 085 dolárov za uncu (31 gramov, pozn. red.). Podľa niektorých analytikov pôjde jeho cena v nasledujúcich týždňoch nižšie o niekoľko desiatok dolárov. „Investori sa v období poklesu ceny zlata presunuli na trhy s akciami, ktoré na rozdiel od komoditného sektora stúpali na nové historické maximá, aspoň čo sa týka Spojených štátov amerických,“ poznamenal Habiger.
Takto sa aktuálne správa Čína, ktorá bola vždy garantom silného dopytu po zlate. Číňania sa odvrátili od zlata a presmerovali svoju pozornosť na akcie. Už určitý čas znižuje cenu žltého drahého kovu aj silný dolár. Na svetovom trhu sa totiž zlato predáva za americké doláre. Vďaka hospodárskemu vzostupu USA ide hore aj kurz ich meny. Cenu komodity tlačí ešte nižšie americká centrálna banka Fed s jej plánmi na zvyšovanie úrokových sadzieb. „Vo veľkých ekonomikách išli a ešte aj idú tlačiarenské lisy bankoviek na plné otáčky. Napriek tomu široko-ďaleko nie je na obzore slušná inflácia, ktorá by prispela k rastu ceny zlata,“ poznamenal investičný stratég spoločnosti BBI Jaroslav Brzoň.
Zlatu nepomáha nová likvidita od Európskej centrálnej banky, ktorá by mohla pomôcť tejto komodite k rastu, ale cieľom ECB je oslabenie eura, čo posilňuje relatívnu silu dolára, a to zase tlmí rast zlata. Pre krajiny platiace eurom vrátane Slovenska začala ECB od marca tlačiť 60 miliárd eur mesačne. Celkovo by sa tak na trh malo dostať vyše 1,1 bilióna nových eur, ktoré majú v eurozóne podporiť hospodársky rast a zastaviť pokles cien. Investičná banka Goldman Sachs počíta s tým, že zlato by už čoskoro mohlo klesnúť pod 1 000 dolárov za uncu a vzhľadom na pretrvávajúcu silu amerického dolára stráca ako náhradná mena význam.
Ako upozorňujú analytici, cenami na trhu so zlatom hýbu hlavne emócie a špekulačný kapitál. V roku 2011, keď bola cena zlata na svojich maximách na úrovni 1 900 dolárov za uncu, bol obrovský nárast špekulačných pozícií. Investori sa obávali hyperinflácie, ktorá mala vzniknúť extrémne uvoľnenou monetárnou politikou Fedu. Nestalo sa tak, inflácia bola stále malá a tento špekulačný kapitál, ktorý vyhnal cenu výrazne nahor, z trhu odišiel. „S tým, ako sa zatvárali dlhé pozície, išla cena rapídne dole a dnes sa obchoduje o 800 dolárov nižšie,“ dodal Habiger.
Prepadáva sa aj cena striebra
Cena striebra sa aktuálne vyvíja podobne ako cena zlata. Je totiž rovnako ako zlato vnímané investormi ako uchovávateľ hodnôt a hojne sa používa v šperkárskom priemysle. Oba kovy oslabli od začiatku tohto roka zhodne o 7,8 percenta.
Zlato sa využíva ako rezervná mena pre centrálne banky vo svete, ktoré sú už štvrtý rok po sebe čistými nákupcami zlata. To znamená, že nakúpia viac, ako predajú. Lídrom nákupov medzi centrálnymi bankami je Ruská národná banka. Slovenská ho má vo svojich rezervách milión uncí, teda necelých 32 ton. Toto obchodovateľné zlato má centrálna banka na účte v Bank of England. Jeho hodnota je približne 1,1 miliardy eur.
Najviac zlata majú Američania
Najnovšie dáta Medzinárodného menového fondu ukazujú, že najväčšími držiteľmi zlatých rezerv sú Spojené štáty americké s 261,5 milióna trojských uncí. Ide o približne 8 100 ton tohto kovu. Prvá štvorica štátov, medzi nimi Nemecko, Taliansko a Francúzsko, pritom drží viac ako polovicu celosvetových zlatých rezerv. Aj napriek tomu, že na popredných priečkach v rebríčku MMF sa pravdepodobne zaradila aj Čína, oficiálne zaradená nie je. Výšku čínskych zlatých rezerv totiž tamojšia vláda oficiálne nezverejňuje. Rusko je piate. Svoje zlaté rezervy v posledných šiestich rokoch výraznejšie rozširovali hlavne štáty produkujúce ropu, a to predovšetkým v bývalom Sovietskom zväze. Napríklad Kazachstan svoje zásoby zlata navýšil takmer o štyri milióny trojských uncí, čím ich strojnásobil.
Devízové rezervy centrálnych bánk však nedržia všetko zlato sveta, aj keď patria medzi významných investorov. Podľa US Geological Survey sa devízové rezervy centrálnych bánk podieľajú na celkovej držbe zlata vo svete len 17 percentami, takmer polovicu zlata vo svete tvoria šperky.
Prečo Číňania nechcú zlato
Čína je označovaná ako druhý najväčší nákupca zlata na svete. Pokles jej ekonomiky však spôsobil, že dopyt po žltom kove aktuálne klesá. Čínska vláda pritom počíta v tomto roku so zvýšením hrubého domáceho produktu o sedem percent, to by bol však najpomalší rast čínskej ekonomiky za 25 rokov. Aj rok 2014 bol pre Peking pomerne ťažký. Vláda si vlani stanovila cieľ rastu na úrovni 7,5 percenta. V roku 2014 druhá najväčšia svetová ekonomika nakoniec vzrástla o niečo menej, keď sa HDP zvýšil o 7,4 percenta. To bol najnižší rast od roku 1990.
Nedávny prudký trojtýždňový pokles na čínskych akciových burzách navyše rozbil mýtus investorov, že čínske úrady držia ekonomiku i trhy pevne v rukách. Podľa niektorých ekonómov to, čo sa v minulých týždňoch udialo v Číne, malo preto taký veľký význam, lebo sa prvýkrát ukázalo, že niečo nie je pod kontrolou. Stav narušenej dôvery podľa nich pretrvá dlho.
K poklesu záujmu o zlato sa k zmierneniu ekonomického rastu pridávajú aj ďalšie faktory, ako je silná domáca ťažba alebo pokles dopytu po luxusnom tovare, alebo dávanie oficiálnych darov, pričom oba posledné faktory z veľkej časti súvisia so zásahom čínskej vlády proti korupcii, čo sa značne podpísalo pod čínsky dopyt po zlate.
Podľa Čínskej asociácie predajcov zlata však čínsky dopyt po zlate v prvom štvrťroku po 25-percentnom prepade v roku 2014 konečne vzrástol. „Rastúci záujem o zlato a zvyšovanie povedomia o investičnom zlate bude aj naďalej palivom pre dopyt po žltom kove v tejto krajine. Čína je stále najrýchlejšie rastúcim trhom zlata na svete,“ tvrdí asociácia.