K rastu tržieb by mala prispieť aj nízka inflácia a nízke úrokové sadzby. Práve lacné pôžičky podporujú u ľudí sklon k míňaniu. Spotreba domácností by tak mala ostať jedným z hlavných ťahúňov rastu slovenskej ekonomiky.
Spotrebiteľskú dôveru posledné týždne negatívne ovplyvňovala neistá situácia ohľadom Grécka, keď hrozilo riziko, že krajina zbankrotuje a odíde z eurozóny. To by nepriamo pocítila aj slovenská ekonomika. Vývoj však nevyzerá až tak nepriaznivo.
„Spotrebiteľská dôvera sa v júli prepadla na 1,5-ročné minimum. Krátkodobo sme tak mohli pozorovať spomalenie rastu alebo dokonca až pokles tržieb. Naznačoval to aj pohľad na bankové vklady domácnosti, ktoré zaznamenali v júli výraznejší nárast. Predpokladáme, že práve na úkor spotreby. V prípade smerovania Grécka k riešeniu jeho problémov by sa však mala postupne obnoviť spotrebiteľská dôvera aj na Slovensku a opäť sa tak naštartuje rast tržieb slovenských obchodníkov,“ vysvetľuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Aj podľa medzinárodnej ratingovej agentúry Standard & Poor's práve dohoda na treťom záchrannom balíku pre Grécko s eurozónou a prijatie prvých reformných opatrení znamenajú pre krajinu odvrátenie štátneho bankrotu na najbližších šesť až 12 mesiacov. Ďalšie externé ekonomické riziká v najbližšej dobe podľa analytikov nehrozia, čo povzbudzuje spotrebiteľov k nákupom.
Domácnosti pomáhajú ekonomike
Najaktuálnejšie štatistiky za jún hovoria, že maloobchodné tržby sa za tento mesiac zdvihli o tri percentá, čo je tohtoročné maximum. Hlavným hýbateľom celkových tržieb bola sekcia informačných a komunikačných technológií, ktorá si medziročne pripísala až 46,5 percenta k dobru. Podobne rástla aj v minulom mesiaci, a to je zásadný obrat v tomto odvetví.
Dôvodom je podľa analytikov najmä fakt, že na jeseň majú ceny elektroniky mierne stúpnuť, a preto Slováci využili posledný čas na zľavnený tovar. Domácu spotrebu tlačí nahor aj rastúca zamestnanosť a mzdy. „Silný medziročný rast tržieb v sektore s elektronikou je pravdepodobne kombináciou viacerých faktorov, od nižšej porovnávacej bázy z minulého roka cez očakávania rastu cien elektroniky v dôsledku slabšieho eura až po silnejšiu kúpyschopnosť domácností vyplývajúcu z rastúcej zamestnanosti a miezd,“ zhodnotil Koršňák.
Výrobcovia počítačov sú pritom nútení tento rok zvýšiť ceny v Európe a v Japonsku v priemere až o desať percent. Obchodníci očakávajú preto väčšie zdražovanie už v najbližších mesiacoch. Dôvodom nárastu cien je posilňovanie kurzu dolára oproti ostatným menám, a, naopak, oslabovanie eura. Väčšina spotrebnej elektroniky dovážaná na Slovensko sa totiž vyrába mimo Európskej únie, ale je obchodovaná v dolároch.
Napríklad komponenty na výrobu televízorov či iných elektronických výrobkov sa dovážajú najmä z Ázie, kde sa obchoduje práve v dolároch. Predajcovia elektroniky Datart a Nay zatiaľ dopredávajú staré zásoby, takže sa ceny nezvyšovali. Zároveň zaznamenali nárast tržieb vďaka lepšej kúpyschopnosti Slovákov.
Silný medziročný rast bol aj v maloobchode v potravinami, medziročne viac ako o 20 percent. Tento nárast je dôsledkom aktuálnych trendov v nákupnom správaní domácností. Skončilo sa obdobie rozmachu supermarketov a hypermarketov, pričom ľudia čoraz viac začínajú klásť dôraz na kvalitu potravín a blízkosť predajne, pričom rastie popularita menších predajní s potravinami, ktoré si zakladajú na kvalite predávaných potravín, neraz priamo od prvovýrobcov.
„Veľmi dobre sa darilo aj tržbám v oblasti pohonných hmôt. Tie rástli o 4,9 percenta, čo je dobrá správa. Za týmto rastom stojí hlavne nízka cena ropy, ktorá aktuálne spadla až na hranicu 50 dolárov za barel, čo je menej ako polovica v porovnaní s minulým rokom. Vtedy bežne atakovala hranicu 110 a 120 dolárov za jeden barel. Nižšia cena už nenúti motoristov obmedzovať jazdu autom, a počet natankovaných litrov benzínu a nafty rastie,“ povedal analytik Home Credit Michal Kozub.
Lepšie ako v únii
Posledné čísla z maloobchodu pritom ukázali, že slovenskí spotrebitelia míňali v priemere viac ako ľudia z členských krajín EÚ, ako aj eurozóny. Podľa Európskeho štatistického úradu (Eurostatu) sezónne upravené tržby maloobchodu v eurozóne v júni medzimesačne oslabli o 0,6 percenta a v rámci celej Európskej únie sa zmenšili o 0,5 percenta. V medziročnom porovnaní sa júnové tržby maloobchodu v eurozóne zvýšili o 1,2 percenta a v rámci celej EÚ stúpli o 2 percentá.
Na Slovensku v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom rástli maloobchodné tržby v júni o 0,4 percenta, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 1,4 percenta na 3 percentá. Oslabenie spotrebiteľského dopytu najviac pocítili v Nemecku, Slovinsku a Poľsku. Najvýraznejšie medzimesačné posilnenie maloobchodu v júni evidovali v Rumunsku, Rakúsku a Dánsku.
Navyše podľa jarnej prognózy Európskej komisie v tomto a budúcom roku bude rásť slovenské hospodárstvo výrazne rýchlejšie ako európsky priemer. V budúcom roku komisia prognózuje krajine druhý najsilnejší ekonomický rast v únii. Najsilnejšie hospodárstvo by malo mať Luxembursko.
Európska komisia pritom pri Slovensku výraznejšie menila prognózu za posledné obdobie. Kým na jeseň Brusel znížil odhad rastu slovenskej ekonomiky na rok 2015 o 0,6 percentuálneho bodu na 2,5 percenta, v aktuálnej jarnej prognóze svoj odhad opäť navýšil na 3 percentá. Mierne optimistickejšie sa pozerá aj na rok 2016, pre ktorý prognózu hospodárskeho rastu krajiny komisia navýšila o 0,2 percentuálneho bodu na 3,4 percenta.
V tomto prostredí sa očakáva rastúce úverovanie firiem a návrat ziskov v stavebníctve. Pomáhajú aj verejné investície do diaľnic. Nové úvery si od bánk berú napríklad firmy reagujúce na zvýšený dopyt v automobilovom priemysle.
Viac peňazí vo firmách sa v ekonomike začína prejavovať aj tvorbou nových pracovných miest. Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií ešte v januári odhadol, že tohto roku by na trhu práce malo pribudnúť približne 22-tisíc nových pracovných miest. Reálne mzdy pracujúcich ľudí by mali tento rok vzrásť o 2,2 percenta.
Ceny pritom na Slovensku nerastú, práve naopak, mierne klesajú. Súčasná situácia preto spotrebiteľom, najmä tým, ktorí majú prácu, praje. Ľudia sú vo výsledku ochotnejší utrácať o niečo viac ako v predchádzajúcich rokoch. "Celkovo sú spotrebitelia ochotnejší podporiť slovenskú ekonomiku. Podobne ako spotrebitelia vidia situáciu aj podniky. Tie sa dlhú dobu báli investovať pre obavy z budúcnosti. Súčasné vyhliadky ale naznačujú, že by sa malo ekonomicky dariť aj im, a tak aj ony investujú.
To znamená, že obnovujú svoje vybavenie, nakupujú nové stroje alebo investujú do budov. To opäť celkovo ekonomiku podporuje. Že sa situácia celkovo zlepšuje, ukazuje aj stavebníctvo. Oblasť, ktorá dlhé roky bola v poklese, sa v tomto roku dostala do kladných čísel. Rast stavebníctva je akýmsi indikátorom toho, že sa ekonomike darí," doplnil Kozub.