Nebankovky používajú surové praktiky šmejdov

, 18.08.2015 06:00
úver, šmejdi,
Nebankové spoločnosti stále inkasujú úžernícke úroky v desiatkach až stovkách percent za rok, najmä od penzistov. Autor:

Nebankové spoločnosti predávajú úvery už aj na prezentáciách takzvaných šmejdov. Hrnce, zdravotné pomôcky, parné vysávače si dôchodcovia môžu odteraz nakupovať prostredníctvom drahých úverov od nebankových spoločností. V problémovom poskytovaní úverov sa ocitla aj bývalá nebankovka prezidenta Andreja Kisku, ktorej dodnes šéfuje jeho brat Jaroslav Kiska.

Consumer Finance Holding dnes štvrťročnú spoluprácu so šmejdmi ľutuje. „Spolupráca trvala len tri mesiace a Consumer Finance Holding ju ukončilo hneď, ako sme sa dozvedeli, že spoločnosť Ruber spolupracuje s takzvanými šmejdmi,“ povedala Alena Walterová, hovorkyňa VÚB banky. Práve tento finančný dom odkúpil od bratov Kiskovcov ich päť nebankových spoločností v roku 2005.

Pri poskytovaní spotrebných úverov majú nebankové spoločnosti u svojich budúcich klientov overovať schopnosť splácania úveru. Je otázne, ako to zvládnu šmejdi, ktorí predávajú seniorom výrobky za niekoľkonásobne vyššie ceny ako on-line obchody. Sankcie za takto predávané úvery Národná banka Slovenska doteraz neuložila. Starší ľudia môžu mať pritom problémy so splácaním úverov s ročným úrokom okolo 37 percent. Až takto dovolil nebankovým spoločnostiam legálne zarábať štát pri pôžičkách splatných v rozmedzí od 6 do 12 mesiacov.

Napriek viacerým krokom vlády proti nebankovkám si teda spoločnosti našli spôsob, ako si pravidlá prispôsobiť. Či už ide o povinné nahlasovanie prezentácií v predstihu, alebo o zavedený úrokový strop. Je na zváženie sprísnenie zákonov. Zatiaľ sa ešte čaká, aký efekt bude mať udeľovanie nových licencií nebankovám od NBS, ktoré sa skončí na konci tohto mesiaca.

Napriek štedro nastavenému úrokovému stropu sa niektoré nebankovky snažia zarobiť na ľuďoch viac, ako im dovoľuje zákon. „Z doterajšej praxe sme identifikovali pokusy o obchádzanie úverového stropu prostredníctvom rozloženia odplaty do viacerých spotrebiteľských zmlúv, keď sa napríklad úver vo výške 3-tisíc eur poskytol namiesto jednej v troch samostatných zmluvách a veriteľom tak formálne a na škodu spotrebiteľa vznikol nárok požadovať odplatu 3-krát,“ uviedol Pavol Kubík z ministerstva spravodlivosti. Bežnou praktikou je tiež poskytnutie úveru jedine v prípade podpisu zmluvy na rôzne nepotrebné služby. Vďaka tomu nebankové spoločnosti stále od ľudí inkasujú úžernícke úroky v desiatkach až stovkách percent za rok.

„Treťou, a pomerne závažnou, praktikou je zneužívanie podnikateľského oprávnenia spotrebiteľov, aby sa obišli ochranné spotrebiteľské normy. Formálne sa v zmluve uvedie, že ide o zmluvu na podnikanie a spoločnosť si vyžiada 100-percentnú odplatu,“ pokračoval Kubík. V tomto prípade podľa ministerstva spravodlivosti nie je rozhodujúce formálne označenie zmluvy, ale skutočný účel úveru. Ak klient peniaze nepoužije na podnikanie, ale zasklenie rozbitého okna, nemôže od neho nebanková spoločnosť žiadať napríklad stopercentný úrok. „Aj z uvedených dôvodov odporúčame poškodeným spotrebiteľom nebáť sa dovolať sa ochrany na súde, pretože zákon v takýchto prípadoch stojí na ich strane,“ ubezpečil Kubík.

V prípade porušenia zákona nebanková spoločnosť nesmie ľuďom účtovať žiadne poplatky ani úroky za poskytnutie úveru. Pri pôžičke tisíc eur musí klient vrátiť len požičaných tisíc eur. Problém je v tom, že bežní ľudia si veľmi zložito overia, či na nich nebanková spoločnosť zarába viac, ako určuje zákon. Napríklad na spomínanej pôžičke tisíc eur nebanková spoločnosť stále môže legálne zarobiť až 370 eur. Maximálny zisk nebankoviek štát ohraničil zavedením takzvaného úrokového stropu, ktorého výška sa mení každé tri mesiace na základe priemerných úrokov bánk pri spotrebných úveroch.

Aktuálnu výšku úrokového stropu nájdu ľudia, ktorým sa podarí na stránkach ministerstva financií nájsť tabuľku pod názvom: "Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015.“ V nej pri úveroch splatných v rozmedzí od 6 do 12 mesiacov nájdu údaj aktuálnej RPMN vo výške 18,57 percenta. Po vynásobení číslom dva získajú výšku aktuálneho úrokového stropu, ktorý je okolo 37 percent pri úveroch splatných 6 až 12 mesiacov.

Nebankové spoločnosti argumentujú tým, že pri úveroch s krátkou dobou splatnosti zaplatia ľudia menej, ako keby si brali nižšie úročné úvery s dlhšou dobou splatnosti. „Výsledkom príliš nízko stanoveného stropu je ukončenie poskytovania stratových produktov, čo pre klientov znamená, že ak si chcú požičať, musia zvoliť napríklad vyšší úver na dlhšie obdobie. To pre nich v konečnom dôsledku znamená, že zaplatia viac, ako keby si mohli požičať menšiu sumu na kratšie obdobie,“ reagoval Ivan Kahanec, výkonný tajomník Asociácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Lenže pri úveroch splatných od troch do šiestich mesiacov dokážu nebankové spoločnosti požičiavať peniaze ľuďom pri oveľa nižšom úrokovom strope, vo výške 23,52 percenta.

Pre zmenu v zákone majú problémy aj občianske združenia zastupujúce ľudí v sporoch s nebankovými spoločnosťami. Advokátska kancelária Andreja Cifru za posledné tri roky právne zastupovala 10-tisíc ľudí v súdnych sporoch s nebankovkami. „Hromadné zastupovanie spotrebiteľov v súdnych konaniach bolo možné iba vďaka inštitútu takzvaného vedľajšieho účastníctva, ktoré umožňovalo spotrebiteľským organizáciám vystupovať na strane žalovaných spotrebiteľov aj bez aktívnej účasti samotných žalovaných spotrebiteľov,“ priblížil Cifra. V praxi tak občianske združenia bojujúce proti nebankovkám ušetrili ľuďom víťazstvami v súdnych sporoch milióny eur aj bez ich priameho vystupovania na súdoch.

Od začiatku roka už musia dlžníci nebankových spoločností aktívne vystupovať na súdnych konaniach. „Radový dlžník, ktorý čelí žalobe poskytovateľa úveru, sa spravidla nebráni a nenamieta, preto je neraz súdom zaviazaný platiť podstatne viac, ako je podľa zákona povinný,“ priblížil Cifra. „Namieste je otázka, komu to najmä prospeje.“ dodal Cifra. V prípade súdneho sporu by ľudia okamžite mali vyhľadať niektoré z občianskych združení bojujúcich proti nebankovkám.

Vyčistiť trh od úžerníckych nebankoviek má prideľovanie licencií od Národnej banky Slovenska. „Nebankové subjekty môžu poskytovať spotrebiteľské úvery, úvery alebo pôžičky najneskôr do 31. augusta 2015,“ povedala Martina Solčányiová, hovorkyňa Národnej banky Slovenska. Po tomto termíne môžu už legálne podnikať jedine v prípade udelenia licencie. Časť nebankových spoločností víta takéto sprísnenie podmienok. „Očakávame, že výsledkom udeľovania licencií bude zlepšenie ochrany spotrebiteľov a vyčistenie trhu od spoločností, ktorých pôsobenie kazilo meno celému trhu,“ uviedol Kahanec.

Slovensko by sa tak po rokoch malo vyčisť od spoločností používajúcich protizákonné praktiky. Doteraz totiž nebankovým spoločnostiam hrozili za porušenie zákona len pokuty, ale na ich priamy zákaz si nikto netrúfol pre hrozbu žalôb o náhradu strateného zisku. „Zároveň dochádza k zníženiu počtu spoločností pôsobiacich na trhu, pretože o licenciu požiadalo 30 spoločností z pôvodného počtu vyše 250,“ dodal Kahanec. Najbližšie dni by mali ukázať, či na slovenskom finančnom trhu naozaj príde od 1. septembra 2015 ku skončeniu podnikania úžerníckych nebankoviek.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Šmejdi #úžera #nebankovky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Irigo Aranžmán veniec Home oranžový

Irigo Aranžmán veniec Home oranžový

46,21
Perla ruža tulip color

Perla ruža tulip color

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk