Okrem odvrátenia rizík otrasov trhov sa špekuluje, aké ďalšie výhody prináša Nemecku súčasná situácia. V rámci zachraňovania Grécka sa dlhové zaťaženie voči nemeckým bankám presunulo na krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond, čím Nemecko zabránilo otrasom vo svojich domácich bankách.
Zároveň sa hovorí o záujme nemeckých firiem zúčastniť sa na privatizácii v Grécku, ktorá je podmienkou pomoci. Grécko sa dohodlo v rámci privatizácie na vytvorení nového nezávislého fondu, ktorý bude spravovať privatizovaný majetok. Nový fond má získať až 50 miliárd eur počas obdobia trvania tretej pôžičky, čo sú najbližšie tri roky.
Nemecká spoločnosť Fraport pritom rokuje o kontrakte na prevádzku 14 gréckych regionálnych letísk. Spoločnosť zároveň poprela informáciu agentúry DPA, podľa ktorej už Grécko firme za 1,234 mld. eur pridelilo koncesie na ich prevádzku. „Grécka vláda pristúpila k rozhodnutiu, ktoré je základom ďalších rokovaní,“ uviedol hovorca spoločnosti.
Podľa memoranda o porozumení medzi Aténami a zahraničnými veriteľmi Grécko predpokladá, že privatizáciou majetku bez zahrnutia predaja podielov v bankách v rokoch 2015 až 2017 získa 6,4 mld. eur. V dokumente sa konštatuje, že krajina bude rýchlo privatizovať prístavy, regionálne letiská a prevádzkovateľa energetickej siete.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble včera pred hlasovaním v nemeckom parlamente povedal, že neexistujú žiadne garancie, že tretí balík pomoci pre Grécko bude fungovať, nebolo by však zodpovedné nedať Grécku príležitosť na nový štart. "Samozrejme, po skúsenostiach z uplynulých rokov a mesiacov nie sú garancie, že všetko bude fungovať, pochybnosti sú prípustné,“ povedal Schäuble.
V testovacom hlasovaní v utorok ďalšiu pomoc Grécku odmietlo 60 z 311 poslancov konzervatívneho bloku strán CDU-CSU kancelárky Angely Merkelovej. Novú dohodu podporovali sociálni demokrati, ktorí sú menším partnerom v Merkelovej vládnej koalícii, ako aj opoziční Zelení. Proti otvoreniu rozhovorov o treťom záchrannom programe pre Grécko sa v Bundestagu minulý mesiac vyslovilo 119 poslancov.
Slovenská vláda tvrdí, že neposkytne Grécku žiadne ďalšie peniaze ani záruky. „Aktuálna pomoc pre Grécko ide už z trvalého eurovalu. Trvalý euroval funguje ako fond, do ktorého sme zaplatili svoje podiely už v minulosti,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Pomoc Grécku preto nemá mať dosah na slovenské verejné financie. Slovensko je však zásadne proti akémukoľvek odpisovaniu gréckeho dlhu. Medzinárodný menový fond odpis dlhov požaduje. Proti je však nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Grécky dlh je aktuálne vo výške 323 miliárd eur. Len v prípade tretej pôžičky v sume 86 miliárd eur sa očakáva, že Gréci ju budú splácať desaťročia, odhadom pôjde o 30 až 35 rokov. Očakáva sa, že rozpočtový prebytok Grécka, teda kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami očistený od splátok dlhov, by mal na budúci rok dosiahnuť 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) Grécka.
Na ilustráciu, vlaňajší HDP Grécka v bežných cenách dosiahol 179 miliárd eur. V roku 2017 sa Grécko zaviazalo dosiahnuť prebytok 1,75 percenta a v roku 2018 až 3,5 percenta. Pri 3,5-percentnom prebytku ide pri danom HDP ročne o sumu vyše 6 miliárd eur, čo by už dávalo šancu na splácanie dlhov v reálnom čase.
Samozrejme, po skúsenostiach z uplynulých rokov a mesiacov nie sú garancie, že všetko bude fungovať, pochybnosti sú prípustné.nemecký minister financí Wolfgang Schäuble
Otázka však je, či sa plány gréckej ekonomike podarí dosiahnuť. Najväčším rizikom je politická stabilita. Je možné, že už na jeseň sa v Grécku môžu konať predčasné voľby, keďže premiér Alexis Tsipras stratil súhlasom s úsporným balíčkom, ktorý bol podmienkou pomoci, časť podpory vo svojej vládnej ľavicovej strane Syriza. Tsiprasova vláda už v krajine stihla zvýšiť DPH na vybrané potraviny. Zvýši sa aj vek odchodu do dôchodku zo 62 na 67 rokov a začína sa s privatizáciou štátneho majetku. Podpora v Grécku pritom silnie v prípade radikálnych populistických strán.
Pozitívom je, že medzinárodná ratingová agentúra Fitch, ktorá zohľadňuje ekonomické aj politické riziká, zlepšila hodnotenie úverovej spoľahlivosti Grécka. Rating dlhodobých záväzkov v domácej a cudzej mene zvýšila o jeden stupeň na úroveň CCC z predchádzajúceho stupňa CC. Rating krátkodobých záväzkov agentúra ponechala na stupni C. Agentúra svoj krok zdôvodnila novou dohodou Grécka s jeho medzinárodnými veriteľmi, ktorá podľa jej názoru znižuje riziko štátneho bankrotu.