Balíček základných potravín, ktorých sa bude týkať 10-percentná DPH, je už viac-menej jasný. "Hovoríme o chlebe, prakticky všetkých druhoch mlieka, masle, všetkých druhoch mäsa s výnimkou mrazeného a o sladkovodných rybách,“ povedal premiér. Mrazené mäso v balíčku podľa Fica nebude aj za cenu konfliktu s Európskou komisiou.
Záujmom vlády je podporiť slovenských poľnohospodárov a predaj čerstvého slovenského mäsa. Obchodným reťazcom Fico odkázal, aby sa prispôsobili. "Nemá význam prijímať radikálne opatrenia, pokiaľ by mal rásť ďalší a ďalší dovoz zahraničných potravín,“ povedal premiér.
V súvislosti s klesajúcimi cenami mlieka a bravčového mäsa, ktoré vyvolali už farmárske nepokoje vo Francúzsku, Veľkej Británii a v Belgicku, Fico povedal, že vo vláde podporí ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, ak príde s racionálnymi návrhmi podpory poľnohospodárov, pretože "nie je možné, aby jeden liter mlieka bol lacnejší ako liter minerálnej vody“.
Reálnu situáciu poľnohospodárov opísal predseda družstva v Šenkviciach Karol Motyka. "Cez dotačné príplatky dostali mliečni farmári päť centov na každý liter mlieka. Ceny však klesli o desať centov za liter.
"Vďaka za každý cent podpory, ale našu ročnú stratu z 200-tisíc eur dotácia obmedzí na stotisíc eur. Nemáme straty už čím vykompenzovať, podobne ako ostatní farmári, ktorí chovajú mliečny dobytok.“ Motyka ocenil, že vláda ide znížiť DPH na mlieko aj ostatné základné potraviny. "Môže to oživiť spotrebu.“
Pravda, poľnohospodári aj potravinári upozornili aj na viaceré otvorené otázky. "Všeobecne sa ráta, že klesnú spotrebiteľské ceny, ale obávame sa, aby profit nezostal vo vreckách obchodníkov,“ povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík.
Po dotáciach, ktoré dala vláda tohto roku výrobcom mlieka, klesla jeho farmárska cena o 20 percent, ale na pultoch spotrebiteľom len o päť percent. Semančík varuje, aby sa podobný scenár nezopakoval aj po uplatnení desaťpercentnej DPH.
"Na Slovensku máme dnes dve skupiny spotrebiteľov, tých, čo už nehľadia pri nákupoch potravín na cenu, a druhú väčšinovú, pre ktorú je cena stále dôležitá. A práve táto skupina spotrebiteľov by mohla posilniť predaj slovenských potravín,“ myslí si Ivan Oravec, ktorý dlhé roky viedol roľnícku samosprávu. "Chápeme, že vláda v tejto chvíli nemá na celoplošné zníženie DPH, ale z hľadiska budúcnosti je dôležité, aby bola na Slovensku rovnaká ako v okolitých krajinách,“ dodal Ivan Oravec.
Pekári sa stále domnievajú, že by bolo treba jasne zadefinovať, na aký chlieb sa bude znížená DPH vzťahovať. "Na juhu Slovenska sa nepečie pšenično-ražný chlieb, prevažuje tu biely chlieb,“ upozornil šéf Únie priemyselných pekárov Slavomír Moravčík.
Za dôležité technické otázky považuje Moravčík aj to, aká bude DPH na niektoré dôležité súčasti chleba, ako je múka a ostatné komponenty. Vyjadril mienku, že by bolo spravodlivé, aby medzi pekárenskými výrobkami nechýbali rožky, pretože ich receptúra je pre celé Slovensko prakticky rovnaká.
Stop predaju pôdy cudzincom
Pôda je pre Slovensko strategicky dôležitá ako voda. Aj preto sa vláda podľa premiéra Roberta Fica začína veľmi vážne zaoberať, ako ústavnou cestou zastaviť predaj pôdy cudzincom. Zahraničné spoločnosti sa dostali na Slovensku k tisíckam hektárov pôdy.
Podobne ako pri zníženej sadzbe DPH, z ktorej chce vláda vylúčiť mrazené mäso, je Fico odhodlaný ísť do sporu s Európskou komisiou aj v predaji pôdy zahraničným investorom. Odôvodnil to o. i. tým, že v Európskej únii nevládne rovnosť pri možnosti nakupovať pôdu. "Pokiaľ iní občania EÚ sú zvýhodnení pri nákupoch pôdy v porovnaní so slovenskými, máme právo sa chrániť,“ uviedol premiér.
"Mali sme tvrdo zasiahnuť oveľa skôr, ale ešte stále je čo zachrániť,“ povedal v reakcii na premiéra podpredseda PD Devio Nové Sady Ivan Oravec. Konštatoval, že zahraniční vlastníci vyrábajú na Slovensku, ale len to, čo je pre nich atraktívne, pričom zamestnávajú iba minimum ľudí.
"Spamätajme sa a všimnime si, čo sa deje vo svete, aké sucho sme zažili tohto roku. Ak raz dôjde ku katastrofe globálneho rozsahu, potom zahraniční vlastníci vyvezú potraviny zo Slovenska tam, odkiaľ pochádzajú,“ myslí si Oravec. Slovensko, ak to myslí s potravinovou bezpečnosťou vážne, musí mať pôdu pod kontrolou, teda mali by na nej hospodáriť predovšetkým slovenskí poľnohospodári, zdôraznil Oravec.