V prvých troch si zamestnanci museli zvykať na nemecké, kórejské či francúzske metódy. Okrem toho majú Slováci niekedy aj negatívne skúsenosti z rôznych textilných či elektrotechnických fabrík s investormi z rôznych kútov sveta. Čo teda prinesie Jaguar?
Briti vyžadujú precíznosť inou formou ako Nemci či Kórejčania. „Britskí manažéri komunikujú so svojimi zamestnancami zvyčajne nepriamym spôsobom. V porovnaní s nemeckými manažérmi sa považujú vo všeobecnosti za viac uvoľnených a menej prísnych. Niekedy to, čo sa zdá ako návrh, je v skutočnosti príkaz pre zamestnanca,“ povedal pre Pravdu Christopher Plant, výkonný riaditeľ Britskej obchodnej komory na Slovensku.
Namiesto pomeru jeden vedúci na 15 zamestnancov, zaužívaného v Nemecku, Briti preferujú systém jeden manažér na piatich pracovníkov. Rast platov aj kariérny postup sú rýchlejšie. Ovládanie angličtiny a skúsenosti tak môžu záujemcom zaistiť jednu z mnohých manažérskych pozícií so slušným platom. Jaguar by mal odštartovať výrobu v roku 2018.
Priemerná mzda na Slovensku bola vlani v hrubom 858 eur a podobné sú aj priemerné platy v Nitrianskom kraji. Očakáva sa, že v Jaguari budú mzdy najmenej o polovicu vyššie. Oproti slovenskému priemeru sú totiž zhruba 1,5-násobne vyššie platy v trnavskom PSA Peugeot Citroën aj v žilinskej Kii a v bratislavskom Volkswagene sú dvojnásobné. „Za rok 2014 bola priemerná mesačná hrubá mzda bez manažmentu vo Volkswagene Slovakia na úrovni 1750 eur,“ povedal hovorca závodu Vladimír Machalík.
Ani v automobilovom priemysle však nemajú zamestnanci na ružiach ustlané. Najčastejšie porušenia Zákonníka práce sa týkajú príliš dlhých nadčasov, neuznania minimálnych mzdových nárokov či nedodržania dohodnutého termínu výplaty. Ťažkosti sa už tradične dajú očakávať pri zakladaní odborov a dohodovaní pracovných noriem určujúcich pracovné tempo zamestnancov. Pred pár rokmi napríklad ženy pracujúce v jednom z elektrotechnických závodov museli nosiť červené krúžky, aby mali nárok na viac návštev WC ako počas všedných dní. No pri Angličanoch sa takéto spôsoby neočakávajú.
Aké problémy majú zamestnanci v niektorých fabrikách, ukazujú výsledky kontrol. „V oblasti pracovného času boli zistené nedostatky spočívajúce v prekračovaní limitov pracovného času – práce nadčas, trvanie pracovnej zmeny nad 12 hodín v rámci 24 hodín, neposkytnutie nepretržitého odpočinku v týždni,“ priblížila Slavěna Vorobelová, hovorkyňa Národného inšpektorátu práce. Niektoré firmy zanedbávajú bezpečnostné prehliadky strojov. Tragická nehoda stála v roku 2010 život kórejského zamestnanca jedného z dodávateľov v automobilovom priemysle pri Žiline. Za tragickou nehodou stála drevená doska, ktorá síce údržbárovi skracovala čas potrebný na opravu stroja, ale zároveň blokovala ochranné zariadenie a stála za tragickou nehodou.
Ľudí žijúcich v okolí Nitry čaká niečo podobné, ako zažili Žilinčania po príchode Kia Motors Slovakia. Hlavný nábor zamestnancov sa začal približne rok pred otvorením fabriky, ktorej výroba sa spustila v roku 2006. „Výška nástupného platu závisela od toho, ako sa vedel zamestnanec predať. Aj pri Slovákoch pracujúcich na tých istých pozíciách boli rozdiely v platoch niekoľko tisíc korún. Ľudia ovládajúci anglický jazyk mali šancu stať sa okamžite nižšími manažérmi, prostredníctvom ktorých kórejskí vedúci komunikovali s ľuďmi pracujúcimi za výrobným pásom,“ priblížil začiatky závodu šéf odborov vo fabrike Kia Miroslav Chládek.
Kórejská kultúra sa na Slovensku nestretla s pochopením pri zavádzaní takzvaných rozcvičiek. „Veľká kritika vtedy prišla hlavne zo strany médií. Z nás zamestnancov len málokomu prekážalo v rámci niekoľkohodinového školenia postaviť sa a pár minút si zacvičiť. Kórejská kultúra je viac vojenská a všetko majú presne organizované vrátane presných rozcvičiek. Mne osobne vtedy to cvičenie prišlo celkom milé,“ pokračoval Chládek. Viac problémov mali zamestnanci pri zakladaní odborov. „Neviem, či to bolo spôsobené zlými skúsenosťami z Kórey, ale zamestnávateľ nebol vôbec naklonený vzniku odborov. Postupom času sa však naše vzťahy upravili a dajú sa označiť za korektné,“ uzavrel Chládek.
Závod v Žiline doviedol späť domov aj ľudí pracujúcich v zahraničí. „Pred príchodom Kie som s partiou chlapov zatepľoval budovy v susednej Českej republike. Od postavenia závodu pracujem pri výrobnej linke a čo mám k tomu povedať? Pracujem veľa, tvrdo a na miestne pomery za slušný plat,“ povedal Michal Petráš z Kysuckého Nového Mesta. Kórejská automobilka, postavená za kopcami rodnej dediny, znamenala v roku 2006 veľkú pracovnú príležitosť pre mladého strojného inžiniera končiaceho vysokú školu. „V rámci služobných ciest som už dvakrát navštívil Kóreu a bez automobilky by som slušnú robotu hľadal u nás Žiline veľmi ťažko,“ uviedol Milan Kubica zo Žiliny.
Pre niektorých ľudí bola práca v automobilke aj sklamaním. „Spolu s dvoma kamarátmi sme sa po niekoľkých rokoch vrátili z Anglicka. V novootvorenej fabrike Kia sme sa zamestnali ako lakovníci a absolvovali niekoľkomesačné školenie v Turecku,“ rozpráva Igor Vrabec zo Žiliny. Keďže išlo o finančne náročné školenie, automobilka si zmluvnou pokutou zaviazala zamestnancov, aby v nej odpracovali minimálne dva roky. „Ja som si nevedel zvyknúť na nízke slovenské platy. Síce som býval doma, ale v porovnaní s Anglickom som si nemohol takmer nič dovoliť napriek tomu, že som celý deň tvrdo pracoval. Po roku som sa rozhodol odísť. Automobilke Kia som zaplatil dohodnutú pokutu za predčasnú výpoveď a vrátil som sa späť do Anglicka. Dodnes toto rozhodnutie neľutujem, lebo život vo Veľkej Británii je pre ľudí pracujúcich v automobilovom priemysle oveľa jednoduchší ako ten na Slovensku,“ dodal Vrabec.
Dôvody presúvania automobilových závodov na Slovensko vysvetlil v roku 2014 v rozhovore pre denník Pravda bývalý predseda predstavenstva vo Volkswagene Slovakia Jozef Uhrík. „Nemecké odbory nepriaznivo vnímali budovanie prevodovkárne a martinského závodu na výrobu komponentov pre prevodovky. Výhrady boli v tom smere, že o pár rokov sa platy vyrovnajú, a čo potom?“ povedal Uhrík. Slovenský manažér vtedy presvedčil nemecké vedenie, že k vyrovnávaniu platov tak skoro nepríde a Slovensko bude dlho mzdovo konkurenčné v porovnaní so západnými krajinami. „To sa nakoniec potvrdilo, veď ani dnes po viac ako dvadsiatich rokoch nie sú platy rovnaké. Tvrdím, že ani najbližších pätnásť rokov nepríde k zotretiu mzdových rozdielov,“ dodal Uhrík. Konečná cena prevodoviek sa vypočíta zrátaním výrobných nákladov v nemeckom závode Kassel a v martinskej fabrike. Výsledná cena je tak stále konkurenčná, čo vtedajší nemecký kancelár Gerhard Schröder pred novinármi zhodnotil, že každé pracovné miesto v nemeckom Kasseli, čo je najväčšia prevodovkáreň koncernu Volkswagen, je zachraňované výrobou v Bratislave a Martine.
V automobilovom priemysle sú smrteľné nehody zriedkavé. Štatisticky najviac svoj život v práci riskujú ľudia zamestnaní v stavebnom priemysle, vodiči nákladných automobilov, kvalifikovaní kovorobotníci, robotníci v hutníctve a strojárstve. V roku 2014 sa v slovenskej ekonomike stalo 39 smrteľných pracovných úrazov a vo všetkých tragických prípadoch išlo o mužov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa počet pracovných nehôd znížil o 9 prípadov, keďže v roku 2013 Národný inšpektorát práce evidoval až 48 smrteľných pracovných úrazov.