Teraz, keď sa začali oberačky, objavili sa v nich vraj celé čriedy, ktoré si pochutnávajú na sladkých bobuliach hrozna. Na vine majú byť poľovníci, ktorí nechali zver premnožiť. Tí zodpovednosť striktne odmietajú.
Je septembrové dopoludnie a vinohrady na Zumbergu povyše pezinskej Cajly sa kúpu v lúčoch slnka. Vinohradník Milan Pavelka tu dorába Müller Thurgau, voňavé hrozno, z ktorého býva skvelý burčiak a prvé mladé víno. Na kroch však nevidno úrodu, zostali len obžraté strapce. Pavelka nie je jediný malokarpatský vinohradník, ktorému zostali oči pre plač. Hrozno mu obrali daniele.
Podľa pezinských vinohradníkov stavy danielov z roka na rok stúpajú a škody sú z roka na rok väčšie. Vysoká skonzumuje 30 až 40 percent úrody a škody idú do tisícov. Len za rok 2013 ich Združenie pezinských vinohradníkov a vinárov vyčíslilo na 90-tisíc eur. Vravia, že so zverou, ktorá prosperuje na ich konto, treba konečne urobiť poriadok, inak hospodárenie prestáva mať zmysel.
Vinohradníci nie sú jediní, ktorí sa sťažujú na poľovníkov. Farmári, ktorí pestujú kukuricu v blízkosti lesov, aj pestovatelia zeleniny sa po celý tento rok sťažovali na to, že zver im robí čoraz väčšie škody. „Sú podniky, kde škody presahujú aj stotisíc eur,“ tvrdí hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Podľa štatistík, ktorými operuje roľnícka komora, sa od roku 2000 jarné kmeňové stavy raticovej zveri stále zvyšujú. Napríklad pri diviakoch narástla populácia o 58 percent, pri jeleňoch o 74 a pri danieloch dokonca o 125 percent.
Poľovníci však tieto údaje spochybňujú a hovoria, že sú nadnesené a skutočnosti vzdialené. „Nesúhlasím s tým, čo tvrdia vinohradníci. Zveličujú škody aj údaje o premnožených počtoch zvierat,“ namieta Karol Šteflovič, šéf pezinského Poľovného združenia Leštiny, kde sa má koncentrovať zver, čo si pochutnáva na dozrievajúcom hrozne.
Kto vyhnal zver z lesa – človek
Všetko je vraj inak a nie poľovníkov treba viniť za to, že zver sa z lesov sťahuje na polia a do vinohradov. Za týmto javom sú veternými víchricami poškodené lesné porasty, ale aj zmena životného štýlu, keď sa tisíce ľudí hrnú relaxovať do lesov. A sú tu aj spustnuté vinohrady, ktoré sa stávajú útočišťom pre lesnú zver, ktorá odtiaľ celkom prirodzene preniká do obrábaných viníc.
„Malokarpatský lesný masív sa zmenil na jeden obrovský lesopark, do ktorého chodia oddychovať tisícky ľudí. Jedni sa po lese preháňajú na bicykloch, iní na koňoch, ďalší na motorkách. V polomoch hučia od rána do večera píly lesných robotníkov, premávajú nákladné autá. Zver nemá pokoj, ale ani dostatok potravy, a tlačí sa z lesa von, napríklad aj do desiatok opustených, na divoký prales premenených vinohradov,“ líči situáciu, ktorá mala podľa poľovníkov vyhnať zvieratá do viníc, poľovník Karol Šteflovič, a neodpustí si poznámku, že „keby ako kedysi, teda za čias družstiev, boli vinohrady oddelené súvislým plotom, nebolo by dnes vlastne čo riešiť“.
Na otázku, kto by mal plot postaviť, poľovníci odpovedajú, predsa vinohradníci. Tí im vracajú loptičku, že na zver, ktorá je národným bohatstvom štátu, poľujú jágri, a ak spôsobia škody, mali by na ne prispieť. Združenie pezinských vinohradníkov a vinárov si myslí, že by bolo najlepšie zriadiť centrálny fond, do ktorého by poľovníci prispievali a hradili by z neho škody spôsobené zverou. Tí, samozrejme, tento návrh odmietajú.
Vojna? Lepšia by bola spolupráca
Ako vlastne z kola von? Vinohradníci navrhujú, aby Výskumný ústav lesnícky urobil objektívny prieskum, koľko zvierat v malokarpatských lesoch vlastne žije. Ak ich je viac, ako unesie samotný les, potom treba stavy zredukovať, pretože vinohrady nie sú prirodzeným domovom vysokej zveri. Poľovníci pripomínajú vinohradníkom, že „predchádzanie škôd spôsobených zverou je spoločnou vecou tak majiteľov pozemkov, ako aj poľovníkov“.
Ak sa teda majú veci pohnúť, treba si sadnúť za stôl a pokúsiť sa obrúsiť ostré hrany. Lebo vojna nie je riešením. Pomohla by novela zákona? Podľa hovorcu ministerstva pôdohospodárstva Petra Hajnalu „je legislatívne problematika eliminácie škôd spôsobených zverou upravená dostatočne, no jednotlivé legislatívne nástroje nie sú dostatočne využívané. Ministerstvo preto realizuje kroky k účinnejšiemu využívaniu už existujúcich mechanizmov.“
Pokusom o východisko zo súčasnej slepej uličky, keď sa obe strany obviňujú z toho, kto má väčší diel zodpovednosti za spôsobený stav, má byť memorandum, „v ktorom by sa lesníci, poľnohospodári a poľovníci zaviazali, že sa budú aktívne podieľať na riešení problematiky“.