Daná spoločnosť má pritom v Sociálnej poisťovni dlh vyšší ako 20-tisíc eur. Pán Jozef prípad postúpil na súd a už v rukách drží právoplatné rozhodnutie, že mu peniaze musí agentúra vyplatiť.
„Na súdne pojednávanie nikto od nich neprišiel. Nevidel som ani euro, čo mi dlhujú. Majiteľ agentúry pritom podniká veselo ďalej,“ sťažuje sa pán Jozef. Cez exekútora si dal preveriť majetok firmy, či v prípade vymáhania peňazí aj niečo dostane. Majiteľ však už za ten čas, ako sa prípad ťahal na súde, previedol majetok na iné spoločnosti. Jozefov prípad poukazuje na nelichotivý stav, keď na Slovensku funguje systém – nevyjde mi biznis s jednou firmou, zlikvidujem ju, zanechám po sebe dlhy a beztrestne podnikám ďalej. Spomínaný majiteľ agentúry prepísal firmu na svoju matku a jeho meno je teraz vedené v obchodnom registri pri troch nových spoločnostiach.
Zmeny prídu od januára
Od nového roka by sa podobným prípadom malo dať predísť. Štát totiž prichádza s novelou Obchodného zákonníka, ktorá by mala zabrániť tomu, aby si spoločníci vo firme previedli majetok na iné spoločnosti či rodinných príslušníkov a dlžníci tak zostali bez peňazí. V praxi sa právnici často stretávajú s tým, že veritelia v exekúcii alebo v konkurze zistia, že dlžníkom je už iba prázdna spoločnosť, ktorej majetok spoločníci predtým postupne neodôvodnene alebo neprimerane lacno previedli na seba, svoje spoločnosti alebo na rozličné nastrčené osoby. Podobne to funguje v Nemecku či Rakúsku.
Za zakázané vrátenie vkladu spoločníkovi sa môže považovať aj situácia, keď potomok spoločníka robí vo firme štandardnú administratívnu prácu, ale dostáva za ňu neprimerane vysokú mzdu. Rovnako v prípade, ak má síce štandardný plat, ale popri tom dostáva benefity vo forme najdrahšieho paušálu na mobil alebo luxusného firemného auta. Aj tieto benefity sa budú považovať za neštandardné plnenie, ktoré poskytla spoločnosť blízkej osobe spoločníka, a preto ho bude možné požadovať naspäť.
V praxi to bude fungovať aj tak, že ak sa firma dostane do konkurzu, môže konkurzný správca v rámci vymáhania podlžnosti siahnuť po majetku, ktorý firma prevedla napríklad na svojich príbuzných. „Na ilustráciu možnej účinnosti sa pozrime na príklad príbuzného, ktorý zarába vo firme 5-tisíc eur mesačne za nič. Zo zákona môžu súdy žiadať vrátenie vkladu štyri roky dozadu (všeobecná premlčacia lehota, pozn. red.). Ak by sme určili, že dcéra spoločníka mohla zarábať mesačne za danú prácu za normálnych okolností okolo 1¤000 eur mesačne, a ten štvortisícový rozdiel vynásobíme 12 mesiacmi, dostaneme sa na sumu 48-tisíc eur. Za štyri roky je to suma 192-tisíc eur, čo by sa vrátilo do spoločnosti, a teda aj na prípadné vyššie uspokojenie veriteľov,“ vysvetlil advokát a partner spoločnosti TaylorWessing e/n/w/c Radovan Pala. To isté platí v prípade, ak spoločnosť uzatvárala so spriaznenými firmami v tuzemsku alebo v daňových rajoch nevýhodné obchody. Rozdiel, čo by bola trhová cena a tým, za akú cenu reálne obchodovala daná spoločnosť, sa bude tiež musieť vrátiť späť do spoločnosti.
„Novela zákona dáva priestor najmä konkurzným správcom, ak dôkladne preskúmajú, čo sa dialo vo firme – teda prejdú si jej doterajšie účtovníctvo – budú vedieť veľkú časť nevýhodných obchodov identifikovať a cez žalovanie konateľov, členov predstavenstva, ale aj spoločníkov dostať do prázdnej spoločnosti majetok späť. Veriteľom teda nezostanú oči pre plač a prázdna spoločnosť bez majetku, ale môžu svoje nároky zosobniť konkrétnym členom manažmentu,“ konštatuje Pala.
Zákon na papieri, realita v praxi
Jedna vec je dobre napísaný zákon, druhá vec je jeho aplikácia v praxi. Doteraz na to nebola výslovná právna úprava, i keď súdy tak mohli rozhodovať, resp. vykladať zákon už dnes. Nekonalo sa tak, preto to rezort spravodlivosti definoval priamo v zákone. Špekulanti si však nájdu vždy diery v zákone, aby sa vyhli zodpovednosti za úpadok firmy. „Čím je niečo zložitejšie a viac to stojí úsilia a peňazí, tým viac to odrádza pokračovať v takomto nekalom podnikaní. Už sa im to nebude vždy vyplácať robiť,“ dodal Pala.
Pôvodne sa malo opatrenie týkať len s.¤r.¤o., čo podľa právnikov nebolo dostatočným riešením. To, že je eseročiek v súčasnosti ďaleko najviac, totiž podľa odborníkov neznamená, že neduhom tunelovania trpia iba ony. Aj niektoré nedávne veľké konkurzné a reštrukturalizačné prípady týkajúce sa akciových spoločností priamo svedčia o opaku Dôsledkom mohlo byť, že dosiaľ túto najfrekventovanejšiu právnu formu nahradia akciové alebo komanditné spoločnosti, na ktoré sa úprava zákazu vrátenia vkladu nevzťahuje a postihy nehrozia. Rezort spravodlivosti tieto požiadavky zapracoval a v porovnaní s predchádzajúcim návrhom z jesene 2014 sa opatrenia budú vzťahovať na všetky kapitálové spoločnosti, ako aj družstvá.