Východiskom pre Slovensko by mohol zahraničný investor, ktorý by postavil moderný mliekarenský závod produkujúci mliečne výrobky s vysokou pridanou hodnotou. O takejto možnosti sa podľa informácií Pravdy už rokuje.
Keď pred týždňom Ficov kabinet odklepol mimoriadnu pomoc mliečnym farmárom v sume 16 miliónov eur, poľnohospodári si vydýchli. Vládna injekcia odvrátila kolaps najsilnejšieho odvetvia živočíšnej výroby vyvolaný prudkým celosvetovým poklesom cien. V situácii, keď odvetvie čaká stratu bezmála 30 miliónov eur, je to pomoc znamenajúca prežitie pol tisícky fariem.
Silní a obratní prežijú
V reakcii na štrajky farmárov začala celá Európa pumpovať peniaze do mliečneho sektora. Európska komisia, ktorá tvorí Spoločnú poľnohospodársku politiku, posiela farmárom pol miliardy eur, z ktorých Slovensko dostane 2,3 milióna eur. Je to malá náplasť na rany zo spoločného európskeho balíka. Gro pomoci prevzali na svoje plecia národné vlády a bohaté západoeurópske štáty poskytujú farmárom obrovské sumy, aby im pomohli prežiť krízu. Napríklad vláda v Paríži zvýšila pomoc francúzskym farmárom na 600 miliónov eur.
"V Európe sa vedie zápas kto z koho, ktoré farmy budú vyrábať mlieko a ktoré nie, presnejšie, ktoré krajiny vyjdú z tejto mliečnej vojny ako víťazi a ktoré ako porazené znížia výrobu mlieka,“ hovorí Marián Záhumenský, poslanec NR¤SR za Smer a člen Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Podľa Záhumenského, keby mal pokračovať súčasný trend a nepodarilo by sa stabilizovať situáciu, výroba mlieka na Slovensku by sa mohla znížiť až o 30 percent, čo by prinieslo ďalší úpadok poľnohospodárstva a vidieka, veď prvovýroba mlieka zamestnáva 10-tisíc ľudí.
Ešte pred desiatimi rokmi bolo na Slovensku 800 výrobcov mlieka, v súčasnosti ich je 550. V porovnaní s farmármi z krajín bývalej EÚ-15 dostávajú slovenskí producenti mlieka dlhodobo za jeden liter o 3 až 5 centov menej. Tlak vyostrila tohtoročná kríza, keď sa ceny prepadli o desať centov. Stratová výroba môže vyústiť do zatvárania fariem. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík varoval na poslednom protestnom zhromaždení, že do roka by mohlo zlikvidovať chovy dojníc desať percent fariem.
Európska únia po prekonaní mliečnej krízy v roku 2009 ohlásila liberalizáciu trhu s mliekom. Tú odštartovalo zrušenie kvót v apríli tohto roku. Viaceré západoeurópske krajiny posilňovali výrobu aj za cenu toho, že prekračovali Bruselom pridelené kvóty, za čo platili mastné pokuty. Len vlani na sankciách Európska komisia vybrala 800 miliónov eur. Cieľom bohatých krajín bolo získať čo najlepšiu východiskovú pozíciu. Situácia sa však skomplikovala, keď vlani Rusko uvalilo embargo na potraviny z EÚ a dovozy mlieka a mliečnych výrobkov znížila aj Čína.
V tejto chvíli to vyzerá na dlhú pozičnú vojnu, ktorá by podľa niektorých odborníkov mohla trvať päť aj sedem rokov. Už teraz však vidno, kto ťahá za dlhšiu stranu povrazu a kto za kratšiu.
Cieľom je ultra pridaná hodnota
"Krajiny ako napríklad Írsko či severské európske štáty majú veľa fariem, kde zvyšujú stavy zvierat, budujú nové kapacity a to na maximum legislatívnych a environmentálnych možností,“ hovorí poslanec Marián Záhumenský. Kto teraz investuje do mlieka, robí dobre, pretože mliečne výrobky sa neprestanú konzumovať. Ten, kto udrží a rozšíri výrobu, bude mať zelenú krajinu, zamestnanosť a spokojných ľudí na vidieku, pretože výroba mlieka viaže najviac pracovných síl z celého poľnohospodárstva. Mlieko, to je ekonomika, miliardové obraty a udržiavaná krajina.
Slovensko by si podľa Záhumenského malo zobrať príklad z Írska. Táto neveľká ostrovná krajina s počtom 4 milióny obyvateľov ročne vyprodukuje 4,5 miliardy litrov mlieka. Slovensko, ktoré má o pol druha milióna obyvateľov viac ako Írsko, vyrobí ročne len okolo 800 miliónov litrov mlieka. Íri pritom nie sú len zdatní chovatelia, ale aj obchodníci, ktorí celú produkciu mlieka a výrobkov z neho dokážu predať v Európe i vo svete.Slovenské poľnohospodárstvo nesmie byť pasívnym, ale aktívnym producentom, ale aj spotrebiteľom. Krajina ide hlboko pod svoje výrobné možnosti, pričom ešte aj to málo mlieka, čo vyrobí, vyváža. Ročne ide na export okolo 300 miliónov litrov surového či zahusteného mlieka. Podľa Záhumenského je to aj preto, lebo výroba slovenských mliekarní je pomerne jednoduchá, keď sa zameriava UHT – trvanlivé mlieko, maslo, sušené mlieko či jednoduchý typ syrov. Tieto výrobky na rozdiel od kyslomliečnych či tvarohov, alebo sofistikovanejších syrov majú nižšiu pridanú hodnotu a sú lacnejšie. "Ak niečo Slovensko potrebuje, tak je to spracovanie mlieka na výrobky s vyššou pridanou hodnotou, ktoré sú drahšie a prinesú profit nielen mliekarňam, ale aj farmárom v podobe vyššej nákupnej ceny,“ hovorí Záhumenský. Dôležité pritom je dostať túto produkciu mimo Európskej únie z dosahu obchodných reťazcov. Tie pretlak ponuky využívajú na stláčanie cien mliekarňam, ktoré následne znižujú cenu farmárom a devastujú tak celý mliekarenský sektor.
Môže byť Slovensko zaujímavé pre zahraničných investorov? Môže. Hlavnou slovenskou prednosťou je podľa Alexandra Pastoreka, predsedu Zväzu prvovýrobcov mlieka, veľkoplošný systém hospodárenia. Veľké farmy dokážu byť rentabilnejšie ako malé hospodárstva. Veľkí slovenskí producenti ťažia z moderného vybavenia, strojov na pestovanie objemových krmovín, moderných dojární, kde sa odrazu dojí od 30 do 70 dojníc a dosahuje vysoká produktivita práce. Takéto farmy sú napríklad v Kočíne, Majcichove či Imeli.
"Máme ohromný potenciál, prírodný, ľudský a napokon aj kvalitné stáda. Sú to naše tromfy a práve ony môžu presvedčiť zahraničných investorov, že Slovensko je krajinou, kde sa oplatí investovať do mlieka,“ tvrdí Záhumenský.